Labute boli na európskom kontinente jedným z prvých poslov zlej správy o šírení sa chrípkového vírusu. Postupne sa začína meniť vzťah človeka k tomuto nádhernému zvieraťu. Niektorí odborníci sa obávajú, či nehrozí symbolu krásy a elegancie genocída. FOTO - TASR/AP
Môžeme naďalej s chuťou jesť obľúbené kuracie špeciality alebo sa začať hroziť pandémie, ktorá postihne milióny ľudí na celom svete? Máme sa vzdať kontaktu s našimi domácimi miláčikmi alebo ignorovať varovné informácie o ďalších prípadoch zvierat napadnutých vírusom vtáčej chrípky? Na otázky, ktoré si dnes kladie asi každý, nám odpovedala doc. MUDr. SYLVIA BAZOVSKÁ, CSc., prednostka Ústavu epidemiológie Lekárskej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave.
Čo konkrétne nás ohrozuje?
"Vtáčia chrípka je ochorenie zvierat, spôsobené vírusmi chrípky A, ktorými sa za normálnych okolností infikujú len vtáky a menej obvykle ošípané alebo iné zvieratá (kone, tulene). Za určitých podmienok môže získať vlastnosti pre šírenie v ľudskej populácii. Minulé storočie bolo svedkom podobnej situácie viackrát. V roku 1918 sa jeho mutácia, povestná ako španielska chrípka, podpísala pod tragický osud asi 50 miliónov ľudí a po druhej svetovej vojne ho história svetových pandémií zaregistrovala ako ázijskú a neskôr hongkonskú chrípku."
Ako sa labute, kormorány a iné operence stali nositeľmi nebezpečného vírusu?
"Chrípkovému vírusu sa darí zvlášť v tele kačíc, čajok a iných voľne žijúcich vtákov. Je otázkou času a priaznivej situácie, kedy zmutuje a začne byť vďaka dosahu migrujúceho vtáctva pre široké územie nebezpečný. Nakazené vtáky potom svojimi výlučkami kontaminujú vodné plochy, ktoré sú zdrojom pitnej vody pre chovy najmä v ázijských podmienkach. Dôvodov, prečo výskyt novej vlny vtáčej chrípky zaregistrovali najprv v tejto časti sveta, je niekoľko: voľný chov hydiny, úroveň hygieny pri manipulácii s ňou i zvyk umiestňovať klietky do vyšších podlaží, takže ľudia sú vystavovaní intenzívnemu kontaktu s vtáčím trusom."
Hrozí nám skutočne pandémia?
"V tejto chvíli sa potýkame s panzoóciou, to znamená, že chrípkový vírus sa prenáša zo zvieraťa na zviera a človek sa môže nakaziť len priamym kontaktom so sekrétmi chorého zvieraťa. Pandémiu tu budeme mať, až keď vírus získa schopnosť prenosu medzi ľuďmi, čím sa splnia základné predpoklady pre rozšírenie vírusu na celom kontinente a medzi veľkou časťou obyvateľstva. Podmienky sa môžu vytvoriť v tele ošípanej, ktorá už aj v minulosti zohrala úlohu katalyzátora, pretože má oba receptory - pre infekciu ľudským aj vtáčím vírusom. V tejto mixačnej banke môže nový vírus vtáčej chrípky získať nebezpečnú schopnosť prenosu z človeka na človeka. No kedy a či sa tak vôbec stane, odhadnúť nevieme."
Podľa vás by sme teda v tejto chvíli panike prepadať nemuseli?
"Nie je dôvod meniť doterajší štýl života a zbytočne v sebe i vo svojom okolí pestovať strach. Veľkokapacitné chovy v celej Európe sú pod neustálym veterinárnym dohľadom a príslušné orgány všetkých krajín, kde sa vtáčia chrípka vyskytla, majú tento problém pod kontrolou. Určite však musíme byť ostražití a vyhýbať sa kontaktu s uhynutými vtákmi alebo inými zvieratami. Platí to pre obyvateľov vidieka, ktorí chovajú hydinu, aj pre obyvateľov miest, kde je plno neregistrovaných psov a mačiek i premnožených holubov. Problémom však môžu byť sociálne skupiny, ktoré nemajú vypestované dostatočné hygienické návyky, a preto sú pravidelnými ohniskami nákazy hepatitídy, salmonelózy a iných infekčných ochorení."
Symptómy vtáčej a bežnej chrípky
Prejavy ochorení sú totožné. Človek, ktorý sa nakazí týmto typom vírusu, má horúčku nad 38 °C, kašle, sťažuje sa na únavu, bolesti hrdla, kĺbov i svalov a niekedy má problémy s dýchaním. Odhaliť prítomnosť vírusu vtáčej chrípky je preto výsledkom kvalitnej diagnostiky lekára. V prvom rade cielenej anamnézy, ktorá prezradí akýkoľvek kontakt pacienta so zvieratami, a potom mikrobiologického vyšetrenia výlučkov z nosohltanu.
Aby sme sa ochránili pred vírusom vtáčej chrípky, mali by sme
sa dať zaočkovať proti chrípke zabezpečiť prísun vitamínov pravidelne sa pohybovať a otužovať dodržiavať dôslednú hygienu vyhýbať sa manipulácii s uhynutým zvieraťom izolovať domácich psov alebo mačky od kontaktu s hydinou i voľne žijúcimi vtákmi, dokonca s ich trusom, ktorý môže byť tiež zdrojom nákazy, alebo pozorne sledovať prípadné zmeny v ich správaní mäso pred konzumáciou dostatočne tepelne spracovať (vírus zlikvidujeme varením od 15 minút do 6 hodín pri 56°C a v svalovine sa aj tak nevyskytuje, infikované môže byť mäso len na povrchu po nepozornom čistení hydiny) tepelne spracovať aj vajcia, hoci sekrétmi nakazenej sliepky môže byť znečistený len povrch škrupiny po úprave dôkladnejšie umývať ruky, dosky na krájanie i nože. Prečo je vtáčia chrípka smrteľne nebezpečná
Aj obyčajná chrípka môže byť smrteľná. Všetko závisí od imunity nakazeného človeka, od aktuálneho stavu jeho organizmu. Každý rok zaznamenávame štatistiku úmrtí z dôvodu chrípkového ochorenia. Ide najmä o starších ľudí, malé deti alebo chronických pacientov, u ktorých proces liečenia skomplikujú choré pľúca, srdce alebo iné zdravotné problémy. A samozrejme osoby s narušeným imunitným systémom. V súčasnosti môžu ľuďom, nakazeným vírusom H5N1, pomôcť dva lieky, známe ako Tamiflu a Relenza. Obe antivirotiká dokážu zamedziť jeho šírenie v tele. Nie je to však vakcína, výroba ktorej sa ešte len pripravuje, preto musia byť kvôli účinnosti aplikované do 48 hodín od infikovania.
Odolnosť chrípkového vírusu
v truse prežíva 30 dní pri teplote 4°C alebo 7 dní pri 20°C na slame vydrží pri izbovej teplote 28 dní na vajcovej škrupine prečká 8 dní nejaký čas si zachová svoje vlastnosti aj vo vode citlivý je však na éter, jód, amónne soli a tukové rozpúšťadlá ničí ho lúh sodný, chlórové vápno, formalín a iné dezinfekčné prostriedky. Ako sa správajú zvieratá infikované vírusom?
strácajú plachosť sú menej aktívne, majú menšiu chuť do jedla majú vysokú horúčku vtákom sa našuchorí perie nosnice znášajú menej vajec zvieratá kašľú, slzia, opuchajú im viečka, tečie im z nosných otvorov majú poruchy tráviaceho systému, najmä hnačky trápia ich kŕče a pohybové disharmónie môžu náhle umrieť alebo udusiť sa bez predchádzajúcich príznakov. Chronológia chrípkových epidémií a pandémií
1918 "španielska chrípka" usmrtila takmer 50 miliónov ľudí
1957 počet obetí "ázijskej chrípky" na celom svete odborníci len odhadujú, malo ich byť 1 až 4 milióny
1968 tretej pandémii nazývanej "hongkonská" podľahol takmer milión ľudí
1976 až 2002 epidemický výskyt chrípkového vírusu u sliepok alebo moriakov v rôznych častiach sveta (Austrália, Nemecko, USA, Anglicko, Mexiko, Pakistan, Taliansko, Čína)
2003 vírus sa začal šíriť v chovoch hydiny v juhovýchodnej Ázii, v Holandsku - nakazil 332 osôb, zomrel 1 veterinár
2005 výskyt chrípkového vírusu u vtákov potvrdila Čína, nasledujú správy z Ruska, Indonézie, Kazachstanu, Vietnamu, Mongolska, Thajska, Rumunska, Ukrajiny, Kambodže, do konca roku bolo hlásených 137 ochorení a 70 osôb zomrelo
január 2006 prvé ľudské obete vírusu H5N1 mimo Ázie, v Turecku, a výskyt vírusu v Japonsku
február 2006 výskyt infikovaných zvierat, najmä divých vtákov, vo viacerých krajinách európskeho kontinentu.
Zraniteľná je hydina chovaná na vidieku, ktorá pije z rovnakých vodných zdrojov ako divoké kačky alebo iné voľne žijúce vtáky nakazené chrípkovým vírusom.
FOTO - SITA
Majitelia psov a mačiek sa obávajú, že sa ich štvornohý priateľ môže nakaziť chrípkovým vírusom, ktorý sa v prípade zvierat končí často smrťou. V Nemecku, najmä v spolkovej republike Bavorsko, nastala po prípade mačky nakazenej vírusom vtáčej chrípky panika. Mnohí sa snažia zvierat zbaviť alebo ich chcú dať radšej utratiť. FOTO - ČTK
