|
ILUSTRAČNÉ FOTO - ČTK |
Aj stres, nesprávna životospráva, nedostatok pohybu a celkový životný štýl sa podpisujú pod narastajúci počet prípadov infarktu myokardu. Konkrétnym dôvodom v rozhodujúcej chvíli je úplné alebo čiastočné obmedzenie prívodu krvi do srdca. Príčinou býva zrazenina vo vencových tepnách, ktorá môže zastaviť činnosť srdca aj úplne. Následky závisia od rozsahu poškodenia srdcového svalu, väčšina pacientov sa však zotaví. Prirodzene, že úlohu zohráva i čo najrýchlejšie poskytnutie prvej pomoci.
Ako rozpoznáme, že ide práve o infarkt? Postihnutý človek pociťuje pretvávajúcu ostrú bolesť v strede hrudníka, ktorá vyžaruje do sánky a zvyčajne ľavého ramena. Ťažko dýcha, je mu na vracanie, trpí závratmi a môže aj náhle omdlieť. Kožu má sivú a pery sfarbené domodra. Nadmerne sa potí, má najprv rýchly, potom slabý pulz, lapá po dychu.
Osobu s podozrením na infarkt myokardu musí bezpodmienečne vyšetriť lekár, preto zavoláme záchranku. Pacienta zatiaľ posadíme čo najpohodlnejšie, aby sa znížil tlak na jeho srdce. Najosvedčenejšia je poloha v polosede, ak máme po ruke vankúše alebo deky, podoprieme ho nimi za chrbátom a pod kolenami mierne ohnutých nôh. Človeka postihnutého náhlou nevoľnosťou po celý čas upokojujeme v snahe zabrániť rozrušeniu, ktoré môže stav ešte zhoršiť. Ak má lieky na angínu pektoris, či už tabletky, alebo sprej, pomôžeme mu ich užiť. Môžeme mu však podať aj tabletku acylpyrínu, ktorú by nemal prehltnúť, ale pomaly žuť a nechať ju rozpustiť v ústnej dutine. Pacientovi nedovolíme jesť a piť a keď upadne do bezvedomia, uvoľníme dýchacie cesty, skontrolujeme dýchanie a poskytneme mu vonkajšiu masáž srdca a umelé dýchanie. (bes)
