|
ILUSTRAČNÉ FOTO - INTERNET |
Mrkva
Oranžovú farbu tejto chutnej koreňovej zeleniny spôsobujú karotény, ktoré sa v organizme menia na vitamín A. Prítomnosť betakaroténu chráni pravidelných konzumentov mrkvy pred rakovinou pľúc. Dokonca riziko vzniku tejto choroby pre svoj organizmus môžu znižovať aj aktívni fajčiari. Stačí jedna veľká surová mrkva denne. Úspešne sa konzumáciou karotky darí odolávať aj rakovine močového mechúra, hrdla, hrtana, pažeráka, prostaty a hrubého čreva. Aj ľudia s vysokou hladinou cholesterolu v krvi by mali pravidelne zaraďovať túto zeleninu do svojho jedálneho lístka. Dokonca sa osvedčila ako úspešný likvidátor hlíst a otráv z potravín.
Mrkva ovplyvňuje jedlá výraznou farbou i chuťou. Mladšia jarná odroda má sladšiu, lahodnejšiu chuť, jesenná skôr plnšiu, ale má vyšší obsah betakaroténu. Aj keď sa betakarotén varením neničí, mnohí mrkvu konzumujú najradšej surovú. Postrúhanú na tenké rezančeky ju môžeme pridávať do šalátov, ale výborná je z nej aj nátierka. Dve väčšie mrkvy a zopár reďkoviek najemno postrúhame a zmiešame so 150 g tvarohu, 50 g masla a dvoma natvrdo uvarenými a posekanými vajcami. Osolíme, dobre premiešame a môžeme pridať trochu mlieka alebo smotany, aby sa lepšie rozotierala na chlieb.
Kto uprednostňuje sladkosti, môže skúsiť mrkvové guľky. Asi 500 g postrúhanej mrkvy povaríme v sirupe z vody, kryštálového cukru a citrónovej kôry. Po vychladnutí masu dochutíme citrónovou šťavou a sformujeme z nej guľky, ktoré necháme trochu vyschnúť a potom ich obalíme v práškovom cukre.
Mrkvu skladujeme v studenej komore alebo na najteplejšom mieste v chladničke, tak si zachová chrumkavosť. Kedže na povrchu absorbuje pesticídy a zvyšky postrekov, treba ju pred konzumáciou alebo varením ošúpať. (bes)
