Maniodepresívna psychóza i schizofrénia môžu u časti pacientov vyústiť do pokusu o samovraždu. Žiaľ, niektorí ťažší alebo neliečení pacienti snahu o dobrovoľný odchod zo sveta, kde nie sú šťastní, opakujú. ILUSTRAČNÉ FOTO SME - PAVOL FUNTÁL
Svet sa od základu zmenil. Aj v pohľade na duševné ochorenia, ktoré v ľuďoch odjakživa vzbudzovali veľké obavy a strach z nepoznaného. Nežijeme na začiatku 20. storočia, keď psychiatri v Nemecku pomenovali maniodepresívne stavy, ani medzi dvoma svetovými vojnami, keď bola definovaná schizofrénia a pacientov s duševným ochorením spoločnosť pritom naďalej ignorovala. Súčasnosť naopak týmto ľuďom napriek závažnemu ochoreniu šancu na plnohodnotný život neberie. Vyžaduje si to však spoluprácu s odborníkmi, pravidelné užívanie liekov, osobnú disciplínu a pomoc blízkeho okolia.
Maniodepresívna psychóza
Bipolárna afektívna porucha, čiže maniodepresívna psychóza, je dlhodobé ochorenie, ktoré sa najčastejšie objavuje v adolescencii alebo v období skorej dospelosti. Príčinou môže byť citová ujma v súvislosti s tragickou udalosťou v živote, prípadne genetické alebo biochemické faktory, napríklad duševné ochorenie môže vyprokovať užívanie drog v období stresu.
Na rozdiel od depresívnej poruchy, keď pacient trpí v určitých obdobiach len negatívnymi náladami, maniodepresívnu psychózu charakterizujú výrazné výkyvy nálad, ktoré človeku zhoršujú kvalitu života i vzťahy s okolím. Vo fáze mánie srší prehnaným optimizmom, trpí veľkou sebadôverou a pocitom vlastnej dôležitosti, necíti vyčerpanosť napriek zníženej potrebe spánku, je fyzicky aj psychicky veľmi aktívny a rýchlo rozpráva. Zároveň je podráždený, niekedy až agresívny, má poruchy úsudku a zníženú koncentráciu, koná často impulzívne a neraz sa správa nevhodne, napríklad míňa veľa peňazí bez zhodnotenia skutočnej finančnej situácie alebo robí unáhlené pracovné rozhodnutia. Naopak, keď sa dostane do stavu depresie, pociťuje dlhodobo smútok, má obdobia plaču, zmeny chuti do jedla a spánku, je podráždený, pesimistický až apatický, trpí pocitom viny a vlastnej bezvýznamnosti, máva nevysvetliteľné bolesti a často myslí na smrť, prípadne i samovraždu. Približne 25 až 50 percent pacientov s bipolárnou afektívnou poruchou sa o samovraždu aj pokúsi.
Podľa slov MUDr. Jána Pečeňáka z Psychiatrickej kliniky Lekárskej fakulty UK v Bratislave: "Je ťažké rozpoznať toto ochorenie, pretože pacienti vyhľadajú odborníka len v depresívnej fáze. So správnou diagnostikou sa však maniodepresívna psychóza dá úspešne liečiť pomocou psychoterapie, spoločenskej podpory a liekov, najmä antidepresív, ktoré nie sú návykové."
Schizofrénia
Schizofrénia je poruchou mozgu charakterizovanou výraznou zmenou v správaní a myslení človeka a psychotickými stavmi. Existujú typické varovné signály. Pacient sa stáva náladový, počuje hlasy, ktoré ho znepokojujú, nesúvislo, zmätene rozpráva, je nadmerne aktívny alebo priveľa spí, vyhýba sa spoločenským aktivitám, odmieta ísť von, zanedbáva vzťahy, v rodine sa často háda, má problémy s koncentráciou, zhorší sa v štúdiu, výstredne sa oblieka, zanedbáva osobnú hygienu a niekedy sa extrémne orientuje na náboženstvo.
Ešte sa jednoznačne nezistilo, čo túto poruchu vyvoláva, ale príčinou môže byť nerovnováha medzi chemickými látkami v mozgu alebo genetický základ. U mužov sa schizofrénia zvyčajne objavuje medzi 17. až 30. rokom života, u žien medzi 20. a 40. rokom. Je to najčastejšie závažné duševné ochorenie, pretože postihuje jednu zo sto osôb. Na svete ním trpí 50 miliónov ľudí, z toho 33 miliónov žije v rozvojových krajinách. Asi 25 percent pacientov absolvuje len jednu epizódu schizofrénie. Polovica pacientov sa uzdraví, no v priebehu nasledujúcich rokov zažijú ojedinelé epizódy ochorenia. Zvyšných 25 percent zostáva trvalo postihnutých a potrebuje intenzívnu opateru.
Aby bola liečba úspešná, je nevyhnutný súhrn viacerých podporných momentov. V prvom rade by vďaka pozornosti blízkeho okolia mala byť choroba čo najskôr diagnostikovaná. Pacient pravdivo oboznámený s chorobou musí spolupracovať s odborníkmi, dodržiavať liečebný program a pravidelne brať lieky. Nevyhnutnou je samozrejme aktívna prítomnosť rodiny alebo iných blízkych ľudí.
Výnimoční napriek duševnej chorobe
Aj niektoré zaujímavé osobnosti z oblasti umenia, vedy a politiky sa nevyhli depresiám a iným duševným ochoreniam. Vari najznámejším schizofrenikom, ktorého osud zviditeľnil film Čistá duša, je americký fyzik a matematik John Nash. Trpel falošnými predstavami a halucináciami, pocitom, že ho niekto prenasleduje, a narušenou komunikáciou s okolím. Po tridsiatich rokoch sa s chorobou vysporiadal a vďaka intenzívnej práci sa v roku 1994 stal držiteľom Nobelovej ceny za fyziku. Maniodepresívnou psychózou trpel aj francúzsky impresionistický maliar Vincent van Gogh, výrazná politická osobnosť Winston Churchill, obľúbený český herec Miloš Kopecký a nemecký hudobný skladateľ Robert Schumann, ktorý vraj v maniackych fázach svojej choroby zložil najkrajšie skladby. Sláva je len jednou z podôb súčasnej svetovej hudobnej scény a filmového plátna. Tú odvrátenú vďaka skúsenosti s depresívnou poruchou spoznali anglickí speváci Sinead O'Connor a Elton John, americký herec Harison Ford a jeho český kolega Marek Vašut. V českých médiách prebehla pred časom informácia o problémoch českého speváka Petra Kotvalda (v 80. rokoch koncertoval s Hanou Zagarovou a naspieval známy hit Holky z naší školky). Pred rokom jeho osemnásťročnému výtvarne nadanému synovi, ktorý sa tesne pred maturitou zrútil, diagnostikovali schizofréniu. Dnes s pomocou rodiny a odbornej ambulantnej liečby nachádza chlapec nové priority v živote - venuje sa štúdiu jazykov.
Aj mnohí známi umelci mali problémy s depresiami. Patria k nim mená z minulosti, či už Michelangelo, Beethoven, Hemingway, Mozart, Chopin, Dickens, Čajkovskij, ale aj osobnosti našej generácie - Vlastimil Brodský, Harrison Ford, Marek Vašut a Elton John.
ILUSTRAČNÉ FOTO - TASR, ČTK, ARCHÍV
