Život v komunite chce tréning

V našich Domovoch sociálnych služieb pre mentálne postihnutých vládne stále veľká anonymita. Ľudia v nich trpia nedostatkom súkromia a riešenie priestorov nie je jednoduché. „Jedným z krokov k zriaďovaniu menších, kvalitnejších kompaktných spoločenstiev


FOTO SME – ĽUBOŠ PILC



sú architektonické zmeny, realizované na základe premysleného komunikačného systému,“ hovorí VIERA ZÁHORCOVÁ, štatutárna zástupkyňa občianskeho združenia Inkluzia pre mentálne postihnutých.

Čo je cieľom vášho združenia?

„Pracujeme v oblasti zamestnávania a bývania ľudí s mentálnym postihnutím a zameriavame sa na modelové vytváranie služieb, poradenstva a iných foriem pomoci. Predovšetkým sa usilujeme dosiahnuť, aby ich zaradenie sa do bežného života podporili aj legislatívne zmeny. Nie vždy sa to darí a našou úlohou je hľadať možné riešenia.“

Inšpirujete sa zahraničnými modelmi. Dá sa určiť, ktorý je najvhodnejší na aplikovanie u nás?

„Môžeme sa iba pokúšať modely uplatňovať, odhadovať ich úspešnosť a zmysluplnosť, prevziať to, čo je everené a pozitívne. Ide nám hlavne o to, aby ľudia s mentálnym postihnutím prichádzali do priameho kontaktu s bežnou populáciou. Jedinou realitou pre väčšinu z nich je však stále pasívny pobyt doma alebo v ústavoch mimo miest. Jedným z adekvátnych modelov, ktorý by mohol riešiť tento problém, je hnutie nezávislý život v komunite. V ňom je možné skĺbiť prácu, bývanie aj trávenie voľného času. Vyžaduje si to však určité náklady i úsilie.“

Ako pripravujete svojich klientov na zamestnanie?

„Ponúkame im model podporovaného zamestnávania v integrovanom prostredí, na voľnom trhu práce. Sme tu na to, aby sme im hľadali prácu, pomohli im zaškoliť sa tak, aby za ňu mohli dostať riadnu mzdu a mali dobrý pocit zo svojho pracovného výkonu. Až potom sa môžu ekonomicky osamostatňovať a rozmýšľať o nezávislosti. Je to v podstate pracovno-psychologický tréning. Problém je v tom, že mnohí ľudia so zmenenou pracovnou schopnosťou môžu pracovať iba obmedzený počet hodín a aj nároky zamestnávateľa na nich sú vyššie, ako je ich vzdelanie a kvalifikácia.“

Každá firma s počtom zamestnancov nad 20 musí zamestnať 3 percentá občanov so zdravotným postihnutím. Ako do toho vstupujete vy?

„V prípade záujmu o takéhoto zamestnanca musí zamestnávateľ presne zadefinovať, aké zručnosti a kvalifikáciu má mať pracovník, ktorého potrebuje. My sa im pokúšame nájsť takého, ktorý by spĺňal v maximálne možnej miere ich očakávania. Ak je potrebné, spoločneu pripravíme tréning, na ktorom si môže občan so zmenenou pracovnou schopnosťou overiť zručnosť v komunikácii, asertivite, sebadôvere. Systém takejto krátkodobej prípravy je nevyhnutný, nakoľko ešte neexistujú rehabilitačné strediská, ktoré by niečo také systematicky poskytovali.“

Nemôžu na to slúžiť sociálne zariadenia?

„Mohli by, ale nemajú to ,v náplni činnosti‘. Častokrát ale pracujú so svojimi klientmi na činnostiach, ktoré by oni mohli vykonávať v riadnom pracovnom procese a za mzdu. Mnohí z nich sú dlhé roky zaradení do procesu pracovnej terapie a rehabilitácie, akoby však bez perspektívy logického profesného rastu. Mnohí vlastne nemôžu pracovať, lebo sú tu ,odkázaní‘ na sociálnu pomoc.“

Čo treba zohľadniť pri zriaďovaní komunít, ktoré sú vonku celkom bežnou záležitosťou?

„O tejto téme už nediskutujú len odborníci z oblasti psychológie, sociálnej práce, ale pridali sa architekti, predstavitelia samospráv a samozrejme rodiny, kde žijú ľudia s postihnutím. Rozprávame sa o možnostiach a variabilite priestoru, ktorý by vytváral možnosti pre voľbu, výber aktivít, nezávislosť i súkromie a súčasne aj možnosti podpory a ochrany ľudí, ktorí ho majú obývať. V domovoch sociálnych služieb býva okolo 100 i viac obyvateľov, nie je možné, aby mal odrazu každý samostatnú izbu. V minulosti sa ústavy zriaďovali často v kaštieľoch. Rozmýšľalo sa naopak – čím viac ľudí bolo spolu, tým bolo všetko lacnejšie.

Ako by mohla vyzerať stavba pre život v komunite?

„Jedným z často prezentovaným komunitným modelom je kruhová budova so spoločným centrom, okolo ktorého sa nachádzajú samostatné izby. Ide samozrejme o účelovo stavaný objekt. Takáto architektúra už sama osebe podporuje možnosť voľby – poskytuje podľa potreby spoločnosť alebo súkromie. Najprogresívnejším trendom z psychologického hľadiska je oddeľovanie miesta práce od miesta bydliska – či už v rámci jedného architektonického komplexu alebo celého mesta, obce. To však vyžaduje jasne premyslený systém podporných služieb a osobnej asistencie. A napokon vždy záleží od konkrétneho prípadu – niekto potrebuje stabilné, nemenné prostredie, iný naopak nové podnety.“

Ako reagujú kompetentní?

„Najviac ich brzdí neinformovanosť, strach a financie. Zdá sa nám, že filozofia pomoci občanom so zdravotným postihnutím, ktorú predkladá štát, spočíva viac v ochrane postihnutých a sociálnej pomoci o nich, ale nie v podpore ich zručností a schopností. Štát im v mnohom legislatívne vymedzuje, čo nemôžu, nevedia, nesmú, nemajú robiť, a preto ich potom ,musí‘ vyčleniť z bežného života. My by sme sa ich mali podporiť v tom, čo by robiť mohli, ak im na to vytvoríme podmienky.“ (ea)

Oprava: V minulotýždňovej prílohe bol pri mene viceprezidenta Národnej asociácie realitných kancelárií JUDr. Ľubomíra Kardoša nesprávne uvedený titul prezident NARKS, ktorý patrí Ing. Jozefovi Somolánimu. Touto cestou sa obom pánom ospravedlňujeme.

Najčítanejšie na SME Primár


Inzercia - Tlačové správy


  1. Moskva alebo Petrohrad?
  2. Jubilejná desiata KOCKA privíta zákazníkov v Starej Ľubovni
  3. Nepríjemná bolesť. Tu sú 3 rady, ako sa jej zbavíte
  4. 5 zaujímavostí, ktoré ste o koži možno nevedeli
  5. Nový Jaguar XF Sportbrake
  6. Ako pracujú poisťováci? Dostali sme sa medzi nich
  7. Špeciálna príloha: Pre budúcich vysokoškolákov
  8. Výhodné a lacné neznamená to isté, ani pri PZP
  9. Keď ide o zdravie a majetok, rozhodujú sekundy
  10. Diabetici môžu získať 25-tisíc eur cez nový grantový program
  1. Moskva alebo Petrohrad?
  2. Aké auto si vybrať - nové, zánovné alebo jazdené?
  3. Jubilejná desiata KOCKA privíta zákazníkov v Starej Ľubovni
  4. Nový článokHB Reavis predstavuje projekt Stanica Nivy na veľtrhu
  5. 5 zaujímavostí, ktoré ste o koži možno nevedeli
  6. Nepríjemná bolesť. Tu sú 3 rady, ako sa jej zbavíte
  7. Nový Jaguar XF Sportbrake
  8. Tradičné bratislavské dvory sú späť. V Jarabinkách sú až dva
  9. Jeden nákup a všetko vybavené, alebo one stop shopping
  10. Ako pracujú poisťováci? Dostali sme sa medzi nich
  1. Ako pracujú poisťováci? Dostali sme sa medzi nich 17 496
  2. Špeciálna príloha: Pre budúcich vysokoškolákov 6 889
  3. Moskva alebo Petrohrad? 6 135
  4. Tradičné bratislavské dvory sú späť. V Jarabinkách sú až dva 3 290
  5. Diabetici môžu získať 25-tisíc eur cez nový grantový program 2 401
  6. Nepríjemná bolesť. Tu sú 3 rady, ako sa jej zbavíte 1 895
  7. 5 zaujímavostí, ktoré ste o koži možno nevedeli 1 852
  8. S odletmi z Košíc leto nekončí. A tie ceny! 1 815
  9. Chcela vyliečiť syna, vyvinula prírodnú kozmetiku Ťuli a Ťuli 1 728
  10. Jubilejná desiata KOCKA privíta zákazníkov v Starej Ľubovni 1 443

Hlavné správy zo Sme.sk

DOMOV

Lesník: Tetrov z lesov nemizne preto, že tam ťažíme

Riaditeľ odštepného závodu Lesov SR v Liptovskom Hrádku JÁN VRBENSKÝ hovorí, že za holé časti národných parkov môžu kalamity, nie lesníci.

KOMENTÁRE

Už opäť Air Kiska

Kiskov portrét zaujíma v obrazárni nepriateľov Fica (Smeru a SNS) stále popredné miesto.

DOMOV

Ochranár, pred ktorým cúvli lesníci aj štát

Za dlhodobý prínos získal Bielu vranu Erik Baláž.

Neprehliadnite tiež

Keď antibiotiká nefungujú. Skutočné príbehy ukazujú nebezpečnú budúcnosť

Odolné baktérie sú skutočná hrozba. Nesprávne užívanie antibiotík už má svoje obete.

Päť dôvodov prečo sa oplatí piť harmančekový čaj

Ako hodnotí liečivé účinky kamilkového čaju veda.

Choré srdce, alebo depresia môže závisieť od mesiaca narodenia

S konkrétnym mesiacom narodenia môže súvisieť viac ako päťdesiat ochorení.

Mozog nepotrebuje rásť. Pre bunky robí konkurz

Ako je možné, že sa pribúdajúcimi vedomosťami mozog nenafúkne.