KRESBA – AUTOR
Viete si predstaviť, ako sa váš sused zaľúbi do svojej predstavy o výchove, každodennom režime a poslaní vášho psa až tak, že vezme spomínané atribúty do vlastných rúk a zrealizuje ich po svojom? Výborne ho k tomu môže inšpirovať zdanlivá neprehľadnosť súčasného stavu medzinárodného práva vo veciach zasahovania do vnútorných záležitostí zvrchovanej krajiny, na čele so zločinnou vládou.
Priebeh aktu sa deje v typicky slovenskej réžii – čiže naopak. Sused pokračuje a ďalej buduje predstavu inak ťažko predstaviteľného. Vášho psíka jednoducho ukradne a pod svojím menom ho odovzdá do útulku pre osamelé a týrané zvieratá. Prijímací lekár konštatuje výborný zdravotný a psychický stav a slušnú hrúbku podkožného tuku. Po týždni sa zúfalo dopátrate k svojmu psovi v Slobode zvierat. Je vyplašený, s ranami na hlave, v malom koterci spolu s ďalšími vydedencami, s kotercovým kašľom, ktorý tam nachytal. Ak ho chcete späť, bude vás to stáť iba 500-korunový poplatok, kopu benzínu, návštevu u zverolekára, mastičku na krvavé oči, päť injekcií silného antibiotika každých 24 hodín, tri dni vracania žalúdočných štiav a záchvaty koliky.
Sloboda zvierat nerozumie, sused je zdesený. My, čitatelia, však rozumieme. My sa totiž odjakživa pýtame: kde sa začína a končí zvrchovanosť ako taká? Kde sa začína a končí nedotknuteľnosť súkromia a osobnej inegrity?
S predstavou, že by nám ktosi odviedol zdravé a vyrovnané dieťa, ktoré (ak sa nám ho podarí nájsť) bude zdecimované, v horúčke, kdesi v útulku, by sme sa asi ťažko vyrovnávali. O nič ľahšie nebude zmieriť sa s tým, že podobný necivilizovaný vyvrheľ z Kocúrkova svojím zvráteným konaním už onedlho odvedie vcelku slušnú a napodiv ako-tak prosperujúcu krajinu pod ochranné krídla amorálneho aziatstva a byzantinizmu. Už o malú chvíľu sa bude topiť v horúčke a bezmocnom kŕči a všetci jej budú chcieť pomáhať. Len ako, keď už bude v koterci?
FERO GULDAN
