siahame, dorazí nás susedný predavač.
„Paničko, hento si nekupujte, pozrite na tie stonky, veď to je ožiarené, kuknite sem, jak má správne hrozno vyzerať,“ šepká spiklenecky trhovník.
Nekúpite ani jedno, ani druhé. Máte pocit, že je to finta predavača ako odradiť, aby ste kúpili to jeho. Ale vŕta vám to v hlave. O čom to rozpráva? V živote som nepočul, že by sa potraviny ožarovali.
Prečo sa ožarujú potraviny?
Možno viacerí o tom nepočuli. V USA sa dlhé roky vynakladalo obrovské úsilie, aby to tak aj ostalo.
Ožarujú sa najrozličnejšie potraviny ako zemiaky, pšenica, pšeničná múka, bravčové mäso, niekoľko desiatok druhov čajovín, semená, čaj a ostatné. Ožarovanie je podľa niektorých odborníkov výborný prostriedok na predĺženie skladovateľnosti, nespôsobuje rádiokaktivitu potravín, ožiarené potraviny sú vraj zdravé a bezpečné. Nie je však seriózne dokázané, že výživné látky v potravinách aj zostali.
Podľa dostupnej literatúry nemeckí vedci prišli na toľko nezdravých účinkov, že Nemecko zakázalo ožarovanie potravín zákonom. Veľká Británia takisto. Podľa niektorých zdrojov je aj značné podozrenie, že za kampaňou za ožarovanie potravín sa neskrýva ani tak odhodlanie nakŕmiť svet, ako že je to trik ako sa zbaviť jadrového odpadu.
Je to údajne bezpečné
Aký má názor na ožarovanie potravín riaditeľ Výskumného ústavu potravinárskeho Milan Kováč?
„Táto problematika sa znova otvára na medzinárodných odborných fórach. Je to jedna z techník a technológie ochrany potravín. Ľudia sa toho boja, lebo to berú ako Černobyľ. No nie je to pravda, pri ožiarení potravín sa používa len vlnenie, zjednodušene povedané len to svetlo, nie tá žiarovka. V prípade ožiarenia je to ako pri röntgenovaní u lekára, zdroj je kdesi inde, len vás to presvieti. Presne tak je to s potravinou,“ vysvetlil Ing. Kováč. Na otázku, či to považuje za bezpečnú techniku, odpovedal súhlasne.
„Pri daných hladinách, ktoré sú akceptovateľné Svetovou zdravotníckou organizáciou aj FAO to možno považovať za bezpečnú techniku,“ tvrdí Ing. Kováč. Podľa jeho slov sa však táto metóda u nás absolútne nepoužíva.
V bývalom Československu sa ožarovali isté produkty, ako napríklad vata v zdravotníctve, v niektorých výskumných ústavoch sa používala technika ožarovania aj u hydiny, riešila sa tak aj otázka zlepšenia mikrobiologických hodnôt skladovania cibule, cesnaku a iných zaujímavých potravín, ktoré sú na špičke pyramídy zdravotne hodnotných potravín.
Otázka dnes znie: Dovážame ožarované potraviny a sú vôbec označené, keď aj v USA si spotrebiteľské organizácie až po tuhom boji ich označovanie vynútili? V Slovenskej potravinárskej a poľnohospodárskej inšpekcii nás viacerí pracovníci ubezpečili, že k nám sa takéto výrobky nedovážajú. (uj)
