|
Doc. MUDr. Michal Kováč CSc., prednosta neurologickej kliniky v Nových Zámkoch. FOTO - JANA BEŇOVÁ |
Toto ochorenie sa môže skončiť invaliditou i úmrtím. Vzniká vtedy, ak cieva prestane zásobovať mozog krvou, jeho časť môže odumrieť a poškodiť sa.
"Všeobecné rizikové faktory porážky sú známe. No už ako lekár som si všimol, že v niektorých obdobiach bolo prípadov mozgových príhod viac, inokedy menej. Spomenul som si na výrok Hipokrata, ktorý povedal, že bez skúmania javov v prírode nie je možné robiť medicínu," povedal docent Kováč.
Preto od roku 1989 sledoval 6800 pacientov s ochorením mŕtvice. V rámci štúdie zisťoval, či výskyt mŕtvic súvisí so zemskými a mimozemskými javmi, teda aj s činnosťou slnka a mesiaca. Opieral sa pritom o chronobiológiu, ktorá skúma pravidelné cykly v biologickom živote.
"Ukázalo sa, že vyšší výskyt mozgových infarktov býva každých 10,5 roka a je zhodný s aktivitou slnka. Mesiac ovplyvňuje výskyt tohto ochorenia každých sedem rokov. Poloha mesiaca ovplyvňuje príliv a odliv, ovplyvňuje aj život bunky človeka, ktorá je väčšinou z vody." Podľa neho to vplýva na ľudí na zemeguli rovnako, ale s časovým posunom, podľa toho, v ktorom časovom pásme sa nachádzajú.
Tieto cykly je dôležité poznať, sprísniť v nich diétu, sledovať krvný tlak, vyhnúť sa záťaži. Slnečné erupcie sú iba jednou z možných príčin vzniku mozgových príhod. Práca výskumnej skupiny zloženej z odborníkov z Ameriky, Japonska, Ruska, Čiech i Slovenska pokračuje.
(bej)
