Záhradkárska sezóna má v marci ostrý štart

sa zakorenia za tri týždne.

vyberáme

najsilnejší výhonok.

striháme

na tri až

štyri očká.

FOTO SME – ĽUBOMÍR ŠIMNA

Jar v ovocnom sade

Aby nám stromy nerašili priskoro a nespálil ich neskorší mráz, je dobré, tam, kde je ešte sneh, prihadzovať ho ku koreňom stromov po obvode koruny. Pomaly sa topiaci sneh je výborný na prevlhčenie pôdy a prevenciu pred jej jarným vysušovaním.

Pri prerezávaní konárov rešpektujme tvar koruny stromu a skutočnosť, že najviac rodia vodorovné vetvy. Tiež nemôžeme prerobiť vysokokmenný strom na nízkokmenný zákrsok. Marec je výhodný na prerezanie višní. Ak sme nestihli skôr, mali by sme v polovici marca ukončiť strihanie viniča.

Pri dopĺňaní výsadby stromov by mala po jadrovinách prísť kôstkovina a naopak. Na jar sa najviac vysádzajú broskyne, marhule, orechy, liesky, vinič. Keď sme nestihli na jeseň, pripravme si dostatočne hlbokú a priestrannú jamu aspoň týždeň pred výsadbou. Zasypeme ju zmesou zeminy s premiešaným kompostom. Hneď po rozmrznutí pôdy je dobré vysadiť ríbezle a egreše, najlepšie stromkové. Mávajú lepšiu úrodu, najmä však je práca pri starostlivosti o ne jednoduchšia.

Skúsení záhradkári ich na jeseň striekajú prevarenou dažďovou vodou, čo je vraj šetrnejšie a rovnako účinné ako jarný chemický postrek.

Je najvyšší čas na dôkladné vyčistenie jahodoviska, neskôr, v kvete, by sme doň nemali robiť väčšie zásahy.

Zelenina sa pýta do pôdy

Pri nižších teplotách môžeme vysiať petržlen, ktorý klíči dlho. Na vyschnutých a vyhriatych záhonoch potom môžeme vysiať mrkvu, paštrnák, cibuľu, kaleráb, redkvičky, špenát.

Na záhony, ktoré budeme osievať až v máji, vysejeme zelené hnojivo, ktoré zakopeme, keď dosiahne výšku päť centimetrov. Bude výbornou predplodinou pre uhorky, patizóny, cukety a tekvice.

V marci je už rušno vo fóliovníkoch a skleníkoch, pareniská nám budú urýchľovať skorú zeleninu. Keď môžeme zohnať maštaľný hnoj, najlepšie konský, vyhrejeme parenisko tak, že prvý šalát a redkvičku dopestujeme už koncom marca.

Skorý zber chráni zeleninu aj pred napadnutím škodcami. V teplejších dňoch by sme nemali zabudnúť na vetranie skleníka, fóliovníka či pareniska.

Kvetinová záhradka

Klinčeky presádzame najlepšie pred jarným vyrašením raz za dva až tri roky. Ostrým nožom odrežeme silnejší výhonok tak, že ponecháme tri rady listov a ďalšie štyri očistíme od stopky, ktorú zastrčíme do zmesi piesku a zeminy. V teplom prostredí by sa mali klinčeky zakoreniť približne za tri týždne. V jednom črepníku môžeme predpestovať viacero rastliniek.

Ihličnany pestované v nádobách presádzame raz za tri až päť rokov. Keď ich nepresádzame, vymeníme aspoň vrchnú časť zeminy a doplníme ju špeciálne určenou pre ihličnany. V marci vysádzame práve okrasné ihličnany aj do voľnej pôdy. Podobne v okrasnej záhradke dopĺňame skalničky a popínavé rastliny.

Teraz je najlepšie obdobie aj na rez ruží a plamienkov. Okrasné druhy révy však striháme v zime, lebo na jar by ich vysililo vytekanie miazgy.

Izbové rastliny

Prezimované muškáty zostriháme na tri až štyri očká, pritom odstránime vyblednuté výhonky. Fuksiám vystriháme prekrížené a slepé výhonky, jednoročné skrátime na tri očká.

Hľuzy begónií na výsadbu v záhrade necháme narašiť v debničke s kyprou ľahkou zeminou. Izbové begónie môžeme rozmnožovať listovými odrezkami, ktoré pokrájame na kúsky tak, aby sme na každom odrezku dostali žilkovanie v tvare písmena Y. Tie zľahka zastrčíme do ľahkej pôdy.

V marci vysievame do voľnej pôdy letničky kvitnúce od júna. Menšie odrody môžeme vysiať do hrantíkov na balkónovú výzdobu.

Izbové kvety by sme mali mierne zatieňovať pred ostrým marcovým slnkom, ktoré je nebezpečné práve pri prebúdzaní sa rastlín do plnej sezóny. Stačí prekryť okno bielym plátnom, papierom alebo rastliny premiestniť mimo priameho slnečného svitu.

Na slnku by nemala byť ani čerstvá kvetinová výsadba, mladé rastlinky a kvety, ktoré prezimovali v tmavšej miestnosti. Na vonkajšie stanovisko ich privykáme postupne, niektoré je aj vonku lepšie uložiť do tieňa stromu. (ľš)