Parazitológ MVDr. Branislav Peťko, CSc., sa už roky venuje problematike kliešťov a chorôb, ktoré tento parazit prenáša. FOTO - AUTORKA
S otepľujúcimi sa dňami sa už začala i jarná aktivita kliešťov. Kým verejnosť s týmto "chrobáčikom" spája prívlastok nebezpečný, parazitológ MVDr. Branislav Peťko z Parazitologického ústavu SAV v Košiciach hovorí, že je to inteligentný parazit a veľký labužník. Zoologicky patrí kliešť k roztočom z triedy pavúkovcov. Žije v tráve, vo vlhkej lesnej hrabanke. Nezlieta zo stromov, ako sa niektorí ľudia domnievajú, pretože nemá krídla. Zdržiava sa na nevysokých listoch a steblách trávy a vetvičkách krovia, kde vyčkáva na vhodného hostiteľa. Nie každý živočích a najmä nie každý človek kliešťovi imponuje. Nevedno, podľa akých kritérií si vyberá hostiteľa, keďže pre nás najznámejší, kliešť obyčajný, nemá oči. Či podľa vyžarujúcej teploty tela, podľa pachu alebo elektromagnetického poľa.
Nevidí, ale vie si vybrať
V porovnaní s muchou sa kliešť na ľudskom tele pohybuje tak, že ho vôbec necítime. Vyberá si teplé, jemné a citlivé miesta za ušami, na krku, na stehnách, v podkolení, často i v slabinách, dokonca i na pohlavných orgánoch. Rád sa pritom maskuje pod priliehajúcim odevom.
Najprv dlho chodí po tele a hľadá svoje miesto. Potom na pokožku vypustí sliny, ktoré obsahujú znecitlivujúcu látku. Ňou umŕtvi miesto "vpichu", vysunie párové klepietka ako nožičky a prestrihá kožu. Do ranky zasunie svoj fixačný orgán - hypostóm, pripomínajúci mnohozubú skobu. Potom z cementových žliaz vypustí cement, ktorým sa doslova "zabetónuje". Dobre zafixovaný pokračuje v aplikácii slín obohatených látkou, ktorá rozširuje cievy a zvýši tak prítok krvi. Prítomné antihistaminiká zabránia svrbeniu kože, čím sa dobre maskuje. Postupne začína piť krv.
Tento rituál trvá i šesť hodín. Je to dostatočný čas na to, aby sme kliešťa na tele mohli nájsť. Po návrate z prírody by sme si mali preto vždy skontrolovať celé telo a nezabudnúť na intímne miesta.
Prenáša vážne ochorenia
Kliešte môžu byť prenášačmi viacerých vážnych ochorení. Najznámejší je zápal mozgových blán, ktorý na Slovensku každoročne postihne asi tak stovku ľudí. Oveľa častejšia je u nás lymská borelióza, ktorú diagnostikujú takmer tisícke ľudí ročne. Je to bakteriálne ochorenie, ktoré postihuje množstvo orgánových systémov. Kým pred dvadsiatimi rokmi sme poznali len jedného, dnes už hovoríme o celom komplexe pôvodcov (v Európe minimálne sedem), ktoré spôsobujú aj rôzne príznaky. Jeden druh sa prejavuje typickými zmenami na koži, iný zápalmi kĺbov a ďalší spôsobuje tzv. neuroboreliózu. Vážnou komplikáciou môže byť porucha vedenia vzruchov na srdci medzi predsieňami a komorami. Typickým počiatočným príznakom choroby a signálom, že treba okamžite vyhľadať lekára, sú červené kruhovito rastúce škvrnky na koži s blednúcim stredom.
Kliešť obyčajný prenáša i ďalšie, dosiaľ u nás málo známe ochorenie - anaplazmózu. Pôvodcami je opäť celá skupina baktérií, z ktorých niektoré napádajú biele krvinky a krvné doštičky. Prejavuje sa najmä teplotami, malátnosťou, bolesťami hlavy a nechutenstvom. U zvierat aj krvácaním z nosa.
Teritórium kliešťa sa rozširuje
Podľa MVDr. Peťka výskumy za posledných desať rokov ukázali, že kliešte sa na Slovensku značne premnožili. Kliešť obyčajný sa rozširuje aj do vyšších polôh. Hojne ich nájdeme už aj na Liptove, Orave či na Spiši. Pred niekoľkými rokmi sa nestávalo často, aby tam k veterinárovi prišiel niekto dať vybrať kliešťa zo psíka. Dnes je to už bežné. Vplyvom globálneho otepľovania a častejšími zrážkami v karpatských horách kliešte totiž nachádzajú vhodné podmienky na život aj tam, kde im doteraz bola "zima" alebo mali sucho. A tak sa kliešť obyčajný úspešne množí aj pod Tatrami.
Iný druh kliešťa, obľubujúci vlhké lužné lesy pri Latorici, sa rozšíril až pod Vihorlat. Začali útočiť nielen na ľudí, ale i zvieratá. U psov sa tak na Východoslovenskej nížine objavila nová infekčná choroba, ktorá v minulosti na Slovensku nebola.
Pôvodcom babeziózy je jednobunkový parazit napádajúci červené krvinky. Ochorenie sa často končí uhynutím psíka a prejavuje sa najprv horúčkou, nechutenstvom a apatiou, neskôr sa pridruží žltačka a krvavý moč z rozpadajúcich sa krviniek.
Rezervoárom v prírode a prenášačom na zvieratá je náš najväčší kliešť nazývaný pijak. Pre človeka však babezióza nie je nebezpečná.
Medzi ľudí ohrozených nákazou z kliešťa patria aj hubári, ktorí sa často pohybujú v lese v blízkosti nízkych porastov. FOTO SME - PAVOL MAJER
Autor: Magdaléna Kohútová
