Pani Martina dodnes nerada spomína na nepríjemný záver jednej rodinnej dovolenky v Nízkych Tatrách. Všetko bolo, ako má byť. Prechádzky po lese, táboráky s gitarou, hrnčeky plné čučoriedok, spokojnosť detí. Po návrate domov zostávalo len pár dní do začiatku školského roka a staršia dcérka si s nadšením plnila svoju prvácku tašku pastelkami a zošitmi.
Eufória zo zážitkov malej školáčky trvala necelé dva týždne. Dcéra zrazu začala mať závraty, sťažovala sa na bolesti hlavy, všetko jedlo vyvrátila a rapídne sa jej zvyšovala teplota. Rodičia si okamžite spomenuli na kliešťa, ktorého jej počas dovolenky v jeden večer objavili na hrudi, a ktorého sa pravdepodobne nepodarilo úplne odstrániť. Prvá lumbálka miechy dopadla negatívne, druhá však potvrdila vážnu diagnózu - zápal mozgových blán.
Dieťa i rodičia prežili deväť kritických dní, kým mohli lekári skonštatovať, že organizmus boj s nebezpečným ochorením vyhral. Až ďalšie dni však priniesli úplnú úľavu. Keď pri rozhovore so zoslabnutým dieťaťom s úzkosťou zisťovali, čo všetko si o svojom živote pamätá. Počuli o prípadoch, keď dôsledkom zápalu bolo mentálne postihnutie pacienta. Rodina mala šťastie aj v tomto smere, choroba vôbec nezasiahla mozgové centrum, vnímanie aj pamäť boli úplne v poriadku.
Dcéra pani Martiny je už dospelá žena s vysokoškolským vzdelaním a vlastnou rodinou. Ale pre jej mamu je obrovský stres, ktorý pred rokmi zažila, večným mementom. Preto dbá úzkostlivo na to, aby boli vnúčatá pravidelne zaočkované proti možnej nákaze encefalitídy a po výlete do prírody vždy dôkladne skontroluje, či si nedoniesli domov nepozvaného hosťa. (bes)
