Táto lahodná zelenina pochádzajúca z Afriky, bola obľúbená už v starom Ríme a jej priaznivé účinky na trávenie sú známe od 16. storočia. Obsahuje kyselinu listovú, železo, niacín, zinok a draslík. Artičoky chránia a podporujú činnosť pečene i trávenie a zvyšujú produkciu žlče, preto sa už tradične využívajú vo farmaceutickom priemysle. Výskumy dokázali aj ich schopnosť priniesť úľavu pri žlčníkových záchvatoch či žalúdočných ťažkostiach. Konzumácia artičokov zvyšuje uvoľňovanie moču a prináša úľavu pri zadržiavaní tekutín v tele. Pre túto očistnú schopnosť sa táto zelenina zaraďuje do jedálneho lístka pri redukčných diétach. Odporúča sa aj diabetikom, lebo obsahuje inzulín, formu škrobu, ktorý odoláva tráveniu a môže obmedziť stúpanie hladiny cukru v krvi po jedle. Príjemná horká chuť artičokov inšpirovala podnikateľov k výrobe rôznych nápojov.
Veľké artičoky varíme v osolenej vode asi 40 minút, kým sa nezačnú odlupovať listy. Krátko povarené mladé plody, natenko nakrájané a poliate olivovým olejom alebo omáčkou môžeme jesť ako hlavný chod. Konzervované malé odrody sú vhodnou prílohou napríklad k rizotu. Svojou farbou a chuťou sa hodia k vajciam a mäkkýšom (raky, garnáty), v kombinácii s ktorými môžeme pripravovať teplé i studené šaláty.
Najlepšie sú veľké plody, z ktorých konzumujeme listy a srdiečka. Vlasaté chuchvalce medzi hlavičkou a listami odstránime. Artičoky skladujeme zabalené v chladničke, aby sa spomalil únik tekutín. V opačnom prípade nám stvrdnú.
(bes)
