Košice 21. marca (TASR) - Podľa prieskumov celosvetovo trpí poruchami spánku približne 35 percent populácie. Na Slovensku sa podľa odhadov tento problém týka až polovice obyvateľstva. Pri príležitosti dnešného Dňa spánku sa v Košiciach koná odborná konferencia venovaná moderným trendom liečby nespavosti.
Odborníci budú spánok a jeho poruchy analyzovať z pohľadu fyziológie, témou prednášok je aj klasifikácia a diagnostika spánkových porúch, liečba nespavosti a starostlivosť o pacienta s týmito ťažkosťami. Nad podujatím, ktoré pripravila Slovenská neurologická spoločnosť, Slovenská pneumologická a ftizeologická spoločnosť a popredný výrobca liekov v tejto oblasti, prevzala záštitu Lekárska fakulta Univerzity P.J.Šafárika v Košiciach.
Podľa informácií, ktoré TASR poskytla Nataša Slezáková zo spoločnosti Sanofi-Synthelabo Slovakia, nespavosť sa stala jedným zo vážnych zdravotných problémov moderného človeka. Poruchami spánku často trpia ľudia s respiračnými ochoreniami, nespavosť môže byť tiež prejavom psychických problémov. Približne 70 percent populácie udáva problémy so spánkom v takzvaných nárazových situáciách.
Prvé lieky na nespavosť - barbituráty začali ľudia užívať začiatkom 20. storočia. Hoci dokázali navodiť spánok, ich nevýhodou bolo, že pocit oddýchnutia sa po prebudení nedostavil. Nevýhodou bola aj silná návykovosť. Druhá generácia - benzodiazepíny sa začali používať začiatkom 60. rokov. Hoci mali menej nežiaducich účinkov, ich riziko závislosti je stále vysoké. Benzodiazepíny, podobne ako barbituráty, zasahujú do prirodzenej štruktúry spánku a preto spánok po ich užití nie je osviežujúci a regenerujúci. Na Slovensku pacienti najčastejšie užívajú práve túto skupinu liekov. Ako Slezáková pripomenula, moderná medicína v súčasnosti využíva poslednú, tretiu generáciu liekov, známu účinnou látkou zolpidem. Výsledky mnohých celosvetových štúdií potvrdili, že tieto lieky majú minimálne riziko návykovosti, skracujú dobu nástupu spánku a zlepšujú jeho kvalitu. Človek je po prebudení schopný okamžitej koncentrácie a užíva ich len v prípade potreby, napríklad po náročnom dni v práci, pri problémoch v rodine či zmene časového pásma.
Lekári však upozorňujú, že človek môže aj vlastným prístupom ovplyvniť, ako sa mu bude spať. Medzi odporúčané nefarmakologické formy liečby nespavosti patrí oddych a pokoj vo večerných hodinách, vyhýbanie sa konzumácii alkoholu, pravidelné zobúdzanie sa v rovnakú rannú hodinu. Lekári tiež radia odobrať sa k spánku až vtedy, keď je človek ospalý. Ak sa nepodarí zaspať v priebehu 15 minút, je lepšie vstať a znovu si ísť ľahnúť až vtedy, keď vás premôže ospalosť.
