|
Klauni s červenými nosmi dokážu rozveseliť aj malých pacientov na onkologickom oddelení, ktorí podstupujú náročnú liečbu cytostatikami. ILUSTRAČNÉ FOTO - SITA |
"Je zlatá, sprvoti ani nerozprávala, ale sestričky ju naučili," prezrádza mladá mamička. S Jakubkom prišla z Moravského Lieskového s víziou najhoršej diagnózy, ktorá sa napokon nepotvrdila. Práve si vypočula priaznivú správu o výsledkoch z histológie, prezradila ju vysmiata tvár.
"Jakubko má tri mesiace preč, začal sa mi už obracať, s pomocou sadať, a zrazu prestal. Veľmi plakával, a čo bolo najhoršie, rapídne sa mu zväčšovala hlavička. Keď sme prišli do trenčianskej nemocnice, vyzeralo to na vodnatielku, vtedy už bol úplne apatický. Tu v Bratislave objavili nádor, ktorý potláčal všetky funkcie, už ani nevidel. Okamžite ho operovali a pozrite, ako krásne sa mi spamätáva."
Hrôza mladej rodiny s Jakubkom trvala len dva týždne. Určite nikdy nezabudnú, ale mali šťastie, nádor nebol malígny.
Jana, ďalšia obyvateľka nemocničnej izby, ešte nie je za vodou. "Malá ma v brušku stále kopala, bola nepokojná. Musela mať už vtedy bolesti. Po narodení zistili zväčšenú obličku a pustili nás domov. Ja som však vedela, že niečo nie je v poriadku. Dcérka málo papala, moč mala bordový a plakala inak ako moja staršia."
Štvormesačná Peťka má rozsiahly nádor na obličkách a močovom mechúre, testy však nepotvrdili onkologické ochorenie, kostná dreň je čistá. Čaká ju operácia.
V kočíku, ležiac na brušku, sa každú chvíľku pomrví a niekedy od bolesti aj skrčí. Mama sa ho stále dotýka. Neboj, som tu. "Už týždne prijímam nové informácie o zdravotnom stave mojej dcéry, ale veľmi ich nerozoberám. Musím sa v prvom rade starať o Peťku, nevydrží spať dlhšie ako desať minút. Hneď od začiatku som si povedala, že to prekonáme len vtedy, ak budem silná ja. Malá všetko cíti."
V herni bratislavského detského onkologického centra bolo živo. Klauni s červenými nosmi robili zo seba opičky a z balónikov kvietky a v detských očiach tvrdohlavo lapali náznak úsmevu. Pravidelne ho ordinujú ako zázračný liek. Niekedy však nepomáha.
"Časom sa naučíte vyrovnať sa aj s tragickými koncami. Utkvel mi však prípad Davidka, ktorý veľmi dlho odchádzal. Najťažšie pre mňa bolo odpovedať na otázku jeho rodičov, čo sa bude diať s ich dieťaťkom v posledných chvíľach," hovorí zdravotná sestra oddelenia Katka Farkašovská.
