Za posledných dvadsať rokov sa stala najrozšírenejšou sexuálne prenosnou chorobou ľudí medzi 20. a 40. rokom života. Vo vyspelých krajinách sa chlamýdiové infekcie vyskytujú opakovane až u 35 percent obyvateľstva a tento počet stále rastie. Riziko spočíva najmä v tom, že 80 percent ľudí nemá takmer žiadne príznaky choroby. Neliečenie tak môže viesť k závažným zápalovým poškodeniam pohlavných, ale aj iných orgánov. Tieto infekcie sú však liečiteľné pomocou antibiotík.
Chlamýdie sú baktérie, ktoré chcú vo vnútri infikovaných buniek predovšetkým prežiť, preto sa pomerne rýchlo množia, v jednej infikovanej bunke môže byť až 10 000 chlamýdií.
Chlamýdia trachomatis sa prenáša pohlavným stykom alebo priamym kontaktom s infikovanými vecami. Spôsobuje zápaly očných spojiviek, kĺbov, pľúc, u žien vonkajších a vnútorných rodidiel, u mužov semenníkov, nadsemenníkov, prostaty, močových ciest a pobrušnice. Dôsledkom môžu byť potraty, poškodenie plodu, predčasné pôrody, u mužov poruchy reprodukčnej funkcie.
Chlamýdia psittaci sa na ľudí prenáša vzduchom, výlučkami zvierat, poraneniami, kontaktom s infikovanými vtákmi (holuby, papagáje, morky) a domácimi zvieratami (ovce, kravy, mačky). Spôsobuje tiež potraty.
Chlamýdia pneumoniae sa šíri inhalačným prenosom a spôsobuje zápal nosohltana, prínosových dutín, priedušiek, pľúc, prieduškovú astmu a srdcový infarkt.
Nakaziť sa touto infekciou je veľmi jednoduché. Môže sa tak stať nielen pri nechránenom pohlavnom styku s nakazeným partnerom ale aj pri priamom kontakte s kontaminovanou bielizňou, uterákmi, vreckovkami.
Chlamýdiovú infekciu je možné zistiť už po siedmich dňoch od nakazenia. Lekár zvyčajne odoberie vzorku z krčka maternice u žien a z močovej rúry u mužov. Je možné ju zistiť aj z krvi alebo DNA metódou. Problém je však v tom, že gynekológovia alebo urológovia robia takéto vyšetrenia zriedkavo a príznaky pripisujú inej chorobe. (mj)
