ILUSTRAČNÉ FOTO - ČTK
Voda je stavebným materiálom, rozpúšťadlom pri spracovaní potravy, pomáha vstrebávať a transportovať živiny, je médiom metabolických pochodov, zásobuje nervové cesty a podieľa sa na likvidácii odpadových produktov, jedy pomáha vyplavovať cez obličky, črevá a pokožku.
"Podiel vody na celkovej hmotnosti jedinca závisí od pohlavia, jeho aktivity, prostredia, v ktorom žije a od veku. V prípade dieťaťa predstavuje obsah tekutín až 70 percent z telesnej váhy, u dospelých sa podiel znižuje. U žien tvorí voda približne polovicu celkovej hmotnosti, u muža je to o 10 percent viac. Napríklad v žalúdočnom a črevnom obsahu a v medzibunkovom priestore ľudského tela sa nachádza až 15 litrov vody, krvná plazma a lymfa obsahuje 3 až 5 litrov," hovorí doktorka Alžbeta Bederová, vedúca poradne zdravia pri Regionálnom úrade verejného zdravia v Bratislave.
Príznaky nedostatku tekutín
Veľký úbytok tekutín v tele čiže dehydratácia sa prejaví na všetkých orgánoch. Pri dvojpercentom poklese tekutín sa telesný i duševný výkon zníži až o pätinu a pri 6 až 12-percentnom úbytku začínajú zlyhávať vnútorné orgánové systémy. V niektorých prípadoch dochádza ku kolapsu, ktorý môže mať za následok smrť.
Nedostatočný príjem tekutín sa dokonca spája aj so vznikom niektorých druhov rakoviny, napríklad hrubého čreva a prsníka.
Hlavným orgánom na udržanie optimálneho stavu vody a minerálov v tele sú obličky. Pri nedostatočnom príjme tekutín sa snažia vodu šetriť a zadržiavať, čím zároveň kumulujú v organizme aj zdraviu škodlivé odpadové produkty.
Na problém upozorňuje aj moč sfarbený tmavožlto, správne by mal byť bledožltý až číry. Látková výmena a vylučovacie orgány sú preťažené a pri dlhodobom nedostatku tekutín sa v obličkových kanálikoch usadzujú soli a vznikajú kamene, prípadne tento orgán úplne zlyháva.
Dehydrovaná pokožka je suchá a šedivá, predčasne vráskavie a starne. Ak dlhšie ignorujeme pocity smädu, môže dôjsť aj k poruchám koordinácie pohybu, bolestiam kĺbov a vďaka strate minerálov k svalovým kŕčom. Celkovo sa znižuje fyzická výkonnosť.
Trávenie je spomalené, človek trpí zápchou a v organizme sa hromadia nebezpečné toxíny, ktoré poškodzujú pečeň. Zahustená krv, nedostatočne vyživuje a okysličuje telesné orgány. Zaťažuje tiež srdce, zrýchľuje sa jeho pulzová frekvencia a prudko klesá krvný tlak.
Výsledkom zlého pitného režimu je aj psychický útlm, malátnosť, únava či spavosť, kruhy pod očami, suchá sliznica a acetónový zápach z úst. Bolesť hlavy a zvýšená teplota u dieťaťa môže byť prvým signálom deficitu tekutín.
Centrum smädu
Ak podceníme dôležitosť pitia v horúčavách alebo zabudneme nahradiť stratu pri zvýšenom potení, naše telo nám to dokáže včas avizovať. Upozorní nás centrum smädu umiestnené v mozgovom prívesku nazývanom hypotalamus.
"Zdravý dospelý človek dokáže promptne zhodnotiť svoju vodnú bilanciu, ale máme dve rizikové vekové kategórie, ktoré neodhadnú príjem dostatočného množstvo tekutín," hovorí doktorka Bederová, odborníčka na racionálnu výživu. "Starší ľudia, ktorí majú centrum smädu menej citlivé a preto ho vôbec nepociťujú. A pitný režim treba sledovať aj u detí, ktoré sa zvyčajne viac pohybujú."
Koľko denne vypiť
Voda reguluje telesnú teplotu odparovaním z kože a ventiláciou pľúc. Pri prijateľnej teplote okolo 25 stupňov stratí človek denne potením cez pol litra vody. Pri extrémnych horúčavách strata vody odparovaním narastie asi trojnásobne. Ďalšie tekutiny odchádzajú dýchaním, ale aj močením, pri dobrej funkcii obličiek by to mal byť asi liter v priebehu dňa.
Adekvátne množstvo sa preto musí doplniť. Závisí samozrejme od konštitúcie človeka, fyzickej záťaže alebo nadmorskej výšky, kde strata tekutín rastie s pribúdajúcimi metrami.
Ako hovorí doktorka Bederová: "Dospelý jedinec potrebuje asi 40 mililitrov tekutín na kilogram hmotnosti. Vyše sedemdesiatkilový človek by mal preto denne vypiť takmer 3 litre. Z toho vo forme nápojov necelé dva litre, zvyšok vody sa prijíma v konzumovaných potravinách. Pri vysokých letných teplotách sa potreba tekutín zvyšuje. Polročným kojencom stačí pol litra, deťom do jedného roka asi liter, ale tam musíme zarátať aj vodu obsiahnutú v mlieku, matkinom vrátane. Dojčené deti preto nepotrebujú piť čaje navyše. U školákov nad desať rokov by denný príjem mal predstavovať jeden a pol litra tekutín."
Najväčšie riziko predstavuje nedostatok tekutín pre
* malé deti, ktoré majú zvýšenú pohyblivosť
* starých ľudí, ktorí nepociťujú smäd vôbec
* ženy v tehotenstve, ktoré majú tiež znížený prah smädu
* športovcov, ktorí majú extrémny výdaj tekutín (maratónec počas dvojhodinového behu vypotí až 5 litrov)
* turistov, ktorí podcenia výdaj energie i zmenu nadmorskej výšky
* fyzicky pracujúcich ľudí v teréne, v stavebníctve či poľnohospodárstve
* kardiakov, diabetikov a pacientov, ktorí majú problémy s obličkami alebo nízkym krvným tlakom
* vodičov, ktorým pri nedodržaní pitného režimu hrozí útlm pozornosti až mikrospánok
