FOTO SME – ĽUBOŠ PILC
Zárukou úprimnosti však nemusí byť ani kostol. Ľudia v ňom môžu počuť sväté, vznešené slová, a predsa nemusia realitu okolo seba správne vnímať, nájsť sa v nej a o nej rozhodovať. Podstatou sviatkov je hľadanie vlastnej identity. Púť tohto hľadania predstavuje oslava Veľkej noci.
Príchod veľkonočných sviatkov mnohým ľuďom naznačuje, že treba z domu „niekam vypadnúť“. Ako to vnímate?
„Zvlášť v mestách potrebujú ľudia naozaj doslova vypadnúť z každodenného zhonu, je to celkom pochopiteľné. Ja takúto možnosť nemám, na sviatky som doma a slúžim ešte viac ako inokedy. Ale je tu rozdiel. Ľudia, čo chodia do kostola a prežívajú sviatky na spoločných zhromaždeniach, majú na Veľkú noc iný pohľad ako tí, čo skúsenosť s kostolom nemajú. Majú kultúrne a mystické zážitky, ktoré im sprostredkujú hlbší a širší zmysel života.“
Pre kresťanov je Veľká noc najväčším sviatkom v roku. Rozlišujete to ako kňaz aj vy?
„Áno, pre mňa sú veľkonočné sviatky dôležitejšie ako vianočné – tie sú dnes príliš pokazené obchodom, detinskou romantikou a prehnaným zdôrazňovaním rodinnej pohody. Dokážem to pochopiť, túžime po tom, čo nám chýba, lebo mnoho rodín dnes žije v problematických vzťahoch. Veľká noc však podľa mňa viac zvýrazňuje drámu nášho života ako Vianoce.
Je lepšie prísť do kostola občas alebo neprísť vôbec?
„Otázka znie, či ľudia, ktorí chodia do kostolov iba na sviatky, môžu mať taký zážitok, aký očakávali. Každý by si mal uvedomiť, že je ťažko byť niekde len ako pasívny divák. To, či sa staneme skutočným účastníkom dramaturgie sviatočného deja, súvisí aj s naším rozhľadom a záujmom o vec. Keď prídeme ako neznalí diváci na dobrý futbal, tiež sme mimo a nudíme sa tam.“
Ľudové prvky, ktoré pochádzajú z pohanskej minulosti a za socializmu získali svojský folklórny charakter, dodnes zatieňujú skutočný význam Veľkej noci. Čo je tu teda folklór?
„To je široký pojem. Folklórom je dobré jedlo i pondelková polievačka, ale aj to, keď sa kolenačky ide bozkať krížik. Ľudové prvky však nemusia byť prekážkou pre kresťanský sviatok. Mnohí práve vďaka nim sviatky prežívajú oveľa intenzívnejšie.“
Aký zmysel majú podľa vás halloween či valentínsky deň – teda sviatky, ktoré nemajú u nás takú hlbokú tradíciu?
„Globálne záujmy obchodu posunuli sviatky kdesi úplne mimo. Z ľudí sa stávajú figúrky, ktorým sa ponúka naskočiť na zábavku. Rozhľadení nemeckí a americkí teológovia poukazujú na podstatu veci, keď sa omnoho viac ako my k týmto tendenciám vyjadrujú kriticky. Pripomínajú, že pravda, za ktorú by sa mal človek angažovať, ktorú by mal poznať ako základ seba, svojej identity, sa dnes zamieňa len za pozíciu púhej mienky, ktorá k ničomu nezaväzuje.
Dokončenie rozhovoru v tlačenom vydaní denníka SME.
