|
Betakarotén a kyselina listová v marhuliach pomáhajú regenerovať bunky organizmu a spomaľujú proces starnutia. ILUSTRAČNÉ FOTO - INTERNET |
Betakarotén v marhuliach regeneruje bunky
Marhule pochádzajú z Číny, ale dnes sa už pestujú takmer všade na svete. Plody výraznej žltooranžovej farby obsahujú vysoké percento betakaroténu, ktorý vďaka svojim antioxidačným účinkom podporuje imunitný systém a tým znižuje riziko vzniku srdcových chorôb, mŕtvice, sivého základu a niektorých druhov rakoviny. Betakarotén i kyselina listová spomaľujú proces starnutia a pomáhajú regenerovať bunky. Podľa výskumov vysoký obsah rozpustnej vlákniny v tomto ovocí stabilizuje hladinu cukru a znižuje hladinu cholesterolu v krvi.
Marhule zároveň pomáhajú zabrániť vzniku zápchy alebo ju dokonca liečia. U niektorých ľudí však môžu vyvolať hnačku. Toto ovocie by mal jesť ten, kto má nízke hodnoty železa, je menej odolný a cíti únavu. Najmä sušené marhule sú bohaté na draslík, ktorý pomáha proti vysokému krvnému tlaku. Treba ich však konzumovať s potravinami s obsahom vitamínu C, aby sa zlepšilo vstrebávanie železa. Priaznivý vplyv majú aj na sliznicu pľúc silných fajčiarov. Čerstvé marhuľové kôstky sú jedovaté, pretože obsahujú horký amygdalín. Marhuliam by sa však mali vyhýbať tehotné ženy pre vysoký obsah medi.
Denne stačí skonzumovať tri čerstvé plody alebo za hrsť sušenej marhuľovej dužiny.
Ak odtrhneme zo stromu plody celkom nedozreté, pri izbovej teplote nám dozrejú o niekoľko dní. Na konzumáciu kupujeme mäkšie plody výraznej farby, ktoré uskladňujeme v chladničke. Po prekrojení a vykôstkovaní zabránime zhnednutiu dužiny tým, že ju pokvapkáme citrónovou šťavou. Ak si pripravujeme marhule na zaváranie a chceme ich ošúpať, prelejeme ich horúcou vodou a necháme asi 10 minút stáť. Potom šupku ľahko stiahneme. (bes)
