Predchodca hlávkového šalátu pochádza z oblasti Stredozemia a do celej Európy sa rozšíril už pred tisícročiami. Šalátová zelenina, ktorej existuje vyše sto druhov, sa pre vysoký obsah vody niekedy podceňuje. Je však pre organizmus významná pre množstvo prítomných vitamínov, minerálov a antioxydantov, ktoré sa koncetrujú najmä vo vonkajších listoch. Výhodou je aj častá konzumácia v surovom stave. Ak hlávkový šalát zaraďujeme do jedálnička pravidelne, chránime sa pred rakovinou žalúdka, chorobami srdca, mŕtvicou a sivým zákalom. Je zdrojom železa, pre prítomnú kyselinu listovú je vhodný aj pre tehotné ženy, pretože znižuje riziko narodenia dieťaťa s rázštepom chrbtice. Čakanka, hlávkový šalát a iné šťavnaté a horkasté odrody povzbudzujú účinok tráviacich štiav a činnosť pečene. Biely latex vytekajúci zo spodnej časti sa už stáročia považuje za dobrý uspávací prostriedok.
Zelenina rastie tesne pri zemi, takže medzi jednotlivé listy sa dostane hlina. Preto ich treba poumývať. Hlávkový šalát chutí výborne poliaty jogurtovým nálevom alebo ako súčasť miešaných zeleninových šalátov. V niektorých krajín je zvykom konzumovať ho dusený za tepla, vtedy sa však strácajú dôležité živiny.
Aby sme získali čo najviac zo spomínaných vitamínov, pre konzumáciu volíme listy šalátu hnojeného organickým hnojivom. Vyberáme hlávky s výrazne zelenými listami. Vädnutím šalát rýchlo stráca vitamín C i kyselinu listovú. Preto ho skladujeme zabalený vo fólii v chladničke a čo najskôr spotrebujeme. (bes)
