ILUSTRAČNÉ FOTO - ČTK
"Uhryznutie vretenicou spôsobí smrť asi u jedného z tisíc zranených, najmä ak ide o uhryznutie priamo do väčších ciev alebo mimoriadne prekrvených častí ľudského tela, či už tváre, krku alebo chrbta. Najčastejšie bývajú však poranenia rúk a nôh," hovorí Silvia Plačková, vedúca Národného toxikologického informačného centra v Bratislave.
Za posledných dvadsať rokov nezaregistrovali v centre ani jedno úmrtie na uhryznutie vretenicou. Od roku 2003 konzultovali odborníci centra 8 útokov v súvislosti s jedovatým hadom, z toho 4 prípady uhryznutia vretenicou, 3 štrkáčom a 1 kobrou.
Čo sa deje pri akte uhryznutia
Kosti podnebia a čeľusti hadej lebky sú voľne navzájom pospájané a spolu s flexibilnou kožou na spodnej a bočnej strane hlavy umožňujú hadom otvoriť ústa do veľkého priemeru. Naša vretenica má zuby na hornej čeľusti redukované na jeden funkčný, takzvaný jedový, ktorým prechádza kanálik pripojený na jedovú žľazu.
"Keď had zaútočí prudkým pohybom smerom ku koristi, zároveň otvára ústa a vyklápa jedové zuby. Pri kontakte najprv priloží spodnú čeľusť, ktorou zafixuje pozíciu, vzápätí zahryzne jedovými zubami do rany a sťahmi svalov vypudí jed. Potom aktívnym otvorením úst jedové zuby vytiahne a hlavu stiahne späť. To všetko sa deje v zlomku sekundy a v priebehu jednej to had môže zopakovať aj 2 až 3-krát. Niekedy sa však môže stať, že po zahryznutí už nedokáže zuby z rany vytiahnuť a ostane visieť. Pre človeka je to veľmi nebezpečné, lebo do rany sa môže dostať väčšie množstvo jedu," vysvetľuje David Jandzík z Katedry zoológie Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave.
Toxíny môžu zničiť obličky
Hadí jed obsahuje množstvo zlúčenín anorganického charakteru, či už vodu, ióny, soli, a tiež organického, napríklad niektoré druhy sacharidov a lipidov. Podstatné sú však organické komponenty s toxickým účinkom, zväčša enzýmy, ktoré urýchľujú organické reakcie.
Podľa biológa Davida Jandzíka bolo zistených 26 druhov, ale žiadny had nemá v jede obsiahnuté všetky. Spôsobujú napríklad rozpad buniek či tkanív, najmä stien krvných ciev, zabraňujú prenosu nervového vzruchu a zrážaniu krvi alebo poškodzujú svalové vlákna. Prítomné antigénové alergény môžu vzácne spôsobiť alergickú reakciu, hoci častejšie takto ľudský organizmus reaguje na včelí alebo osí jed.
V žľazách u nás žijúcej vretenice, ktorá v dospelosti dosahuje dĺžku približne 60 až 70 cm, sa nachádza maximálne 10 miligramov suchého jedu. Smrteľná dávka pre dospelého človeka je pritom asi 15 miligramov. Situácia sa však môže skomplikovať oslabením organizmu, vekom, chorobou, prípadne zvýšenou precitlivenosťou a alergickou reakciou. Preto netreba uhryznutenie vretenicou podceňovať.
Uhryznutie je bolestivé
Na mieste pohryzenia, ktoré je bolestivé, sa objavia jeden alebo dva vpichy a rana krátko a slabo krváca. Vretenica môže uhryznúť aj bez toho, že vypustí jed, po votrelcovi len sekne. Prítomný jed spôsobí vznik hematómu čiže krvnej podliatiny a potom lokálneho opuchu, ktorý sa môže zväčšiť, napríklad v prípade pohryzenia do prsta až na celú končatinu.
Človek pociťuje pálivú pulzujúcu bolesť, môžu vznikať ďalšie hematómy. V prípade zasiahnutia cievneho systému cíti poranený bolesť ciev pri pohybe, preto treba postihnutú oblasť znehybniť. Pri vážnejšej intoxikácii dochádza k nevoľnosti až zvracaniu, bolestiam hlavy a zasiahnuté môžu byť aj obličky, vtedy sa v moči objaví krv. Alergická reakcia sa prejavuje svrbením, vyrážkou, pri ťažkom prípade problémami s dýchaním.
Sérum nie je riešením pre všetkých
Poranenému človeku treba najprv znehybniť postihnutú končatinu, podávať mu len nealkoholické nápoje a čo najrýchlejšie ho dopraviť k lekárovi. Najlepšie do nemocnice, kde mu poskytnú komplexnú odbornú pomoc. Pri menšom poranení sa bez väčších problémov rieši ošetrenie lokálne. Pri vyššej dávke jedu, ktorý spôsobí závažné zažívacie alebo neurologické príznaky a pretrvávajúce poruchy zrážanlivosti krvi, sa musí určiť druh hada, ktorý pacienta uhryzol. Cieľom je aplikovať vhodné sérum.
Nepodáva sa však každému pacientovi pre vysoké riziko vzniku alergickej reakcie. Niekto totiž môže reagovať anafylaktickým šokom, ktorý je životu krajne nebezpečný.
V prípade uhryznutia hadom nemožno
* vyrezať ranu alebo jej časť, lebo môžete poškodiť cievy a nervy
* vysať ranu ústami, aby sa nezaniesla prípadná infekcia
* použiť škrtidlo, pretože jed sa môže absorbovať hlbokými kostnými cievami do arteriálnej cirkulácie a spôsobiť väčšiu traumu organizmu
* ranu vypaľovať alebo prikladať na ňu ľad, aby sa nezhoršilo lokálne poškodenie
