Riziko, že pohryznutie vretenicou môže skončiť smrťou poraneného, nie je tak veľké ako v prípade cudzokrajných hadov. Ale situácia sa môže skomplikovať, ak ide o človeka s oslabeným imunitným systémom. ILUSTRAČNÉ FOTO - ARCHÍV |
Na Slovensku, najmä v stredných polohách, pahorkatinách v zmiešaných a ihličnatých lesoch, žije jediný druh jedovatého hada u nás, vretenica severná. Vyskytuje sa skôr mimo lesných porastov, či už na lúke, rašelinisku alebo na hranici lesa, výnimočne na lesnom chodníku, pretože tam chýbajú slnečné lúče.
Neobľubuje sucho, ako sa zvykne tradovať, ale je naviazaná na vlhké biotopy. Na priamom slnku sa vyhrieva len krátky čas, to jej stačí na zvýšenie telesnej teploty i reakčných schopností.
Je to plachý živočích, ktorý človeka registruje ako nebezpečenstvo, preto sa snaží skryť. Ak je však osoba príliš blízko, had zaujme výstražný postoj sprevádzaný syčaním - telo má voľne oblúkovito stočené, hlavu zdvihnutú a smerujúcu k zdroju nebezpečenstva.
"Pri skrátení vzdialenosti na menej ako pol metra vretenica zaútočí, robí výpady hlavou a prípadne i hryzie. Je tomu tak len pri bezprostrednom ohrození, pretože jed je pre hada dôležitá a energeticky náročná látka a preto ju používa na obranné účely len v nevyhnutnom prípade," hovorí biológ David Jandzík.
Pri stretnutí s vretenicou treba zostať v bezpečnej vzdialenosti (aspoň jeden meter), a nerušiť ju v jej aktivitách, stačí ju pozorovať. V žiadnom prípade by sme ju nemali chytať rukou, šliapať po nej alebo ju udierať palicou.
Ak na ňu človek po uhryznutí zaútočí, vretenica môže uhryznúť znovu, pretože zásoba jedu jej to umožňuje. Vtedy sa zvyšuje riziko silnejšej intoxikácie, pretože pri opakovanej aplikácii je jed koncentrovanejší. Výnimočne preto môže zraniť aj ďalšieho človeka, ktorý zraneného chráni. Navyše na jednom mieste sa môže, najmä v období párenia, vyskytovať aj viac vreteníc.