SME
Nedeľa, 17. január, 2021 | Meniny má NatašaKrížovkyKrížovky

Budeme jesť kyselinu listovú s chlebom?

Vitamín B9 čiže kyselina listová je dôležitou súčasťou biologickej štruktúry nášho organizmu. Pri jej nedostatku nám hrozia závažné ochorenia. Odborná verejnosť, ktorá má do tejto problematiky čo povedať, je rozdelená na dva tábory.

Na jednej strane sa lekári snažia vyburcovať aktívnu účasť štátu a uzákoniť obohacovanie múky týmto vitamínom, na strane druhej sa mlynári celoplošnej novele bránia.

Kyselina listová alebo folová urýchľuje metabolizmus bielkovín. "Je dôležitá pre syntézu nukleových kyselín, ktoré sú nosným materiálom genetických informácií. Takže výrazne ovplyvňuje rast, vývoj a reprodukciu buniek a je určujúcim faktorom pri tvorbe červených krviniek i regulácii vývoja bielych krviniek," vysvetľuje gastroenterológ Igor Kajaba, odborník na výživu zo Slovenskej zdravotníckej univerzity v Bratislave. "Životne dôležitá je pre správny vnútromaternicový vývoj plodu, ktorému by jej prípadný nedostatok mohol spôsobiť vývojové a rastové poruchy najmä v prvých týždňoch tehotenstva. Vtedy žena nemusí vedieť, že je tehotná, a nedoplní prípadný deficit tohto vitamínu v tabletkách."

Skryť Vypnúť reklamu

Nedostatok kyseliny listovej sa môže prejaviť aj málokrvnosťou a problémami s vylučovaním v súvislosti s činnosťou tenkého čreva.

Kyselina listová je zároveň dôležitá aj pre chromozómy a gény: zabraňuje ich mutáciám, ktoré môžu byť prvým krokom k rakovine. A podieľa sa aj na odbúravaní homocysteínu, ktorý sa považuje za nezávislý faktor srdcovo-cievnych ochorení. Pôsobí toxicky na cievy, ktoré následným zápalom, ukladaním tukových látok a zvápenatením vytvoria obraz artériosklerózy. V neposlednom rade je vitamín B9 významným faktorom prevencie degeneratívnych ochorení centrálneho nervového systému (Alzheimerova a Parkinsonova choroba).

Vegetariáni sú za vodou

Ako dostať kyselinu listovú do organizmu?

Najprirodzenejšie je zaraďovať pravidelne do jedálnička potraviny, ktoré sú jej hlavným zdrojom.

Skryť Vypnúť reklamu

Mali by sme preto pravidelne jesť špenát, šalát a ostatnú listovú zeleninu, kvasnice, pečeň, ľadviny a iné vnútornosti, vaječný žĺtok, obilné klíčky a celozrnné pekárenské výrobky, citrusové a bobuľové ovocie, hydinové a bravčové mäso a strukoviny.

Odporúčané denné dávky tohto vitamínu závisia od veku. Dojčatá do jedného roka by mali prijať v potrave 60 mikrogramov vitamínu B9, deti vo veku 1 až 6 rokov 100 mikrogramov a v období povinnej školskej dochádzky 150. U dospelých je optimálnou dávkou 200 mikrogranov kyseliny listovej, výnimkou sú tehotné ženy, ktoré potrebujú navyše ďalších 100 a dojčiace mamičky až 200 mikrogramov.

Vegetariáni si pravidelnou konzumáciou listovej zeleniny zabezpečujú dostatočný prísun tohto vitamínu. Potvrdila to odborníčka na výživu Marica Kudláčková zo Slovenskej zdravotníckej univerzity, ktorá robila výskum o vplyvoch stravovania na zdravotný stav človeka.

Skryť Vypnúť reklamu

Obohacovanie múky

Ako je to však s prevažnou časťou populácie?

Klinické štúdie nekompromisne poukazujú na deficity v stravovacích návykoch Slovákov. Ročne skonzumujeme priemerne 80,5 kilogramov zeleniny, hoci podľa odporúčaní odborníkov by to malo byť 128 kilogramov.

Ešte menej často si kladieme na tanier ovocie. Za rok si v priemere každý z nás pochutná na 53 kilách, no ak chceme byť zdraví, mali by sme ho zjesť takmer raz toľko.

Mnohí tiež ignorujú dobre mienené rady preorientovať sa na celozrnné potraviny. Navyše vnútornosti, jeden zo zdrojov tohto vitamínu, už roky zatracujeme. Obávame sa totiž toxických látok, ktoré sa v nich v prípade nekvalitného životného prostredia kumulujú.

Preto sa zrodila iniciatíva obohacovať niektorú z často používaných potravín o kyselinu listovú. Ideálnou sa ukazuje byť múka.

Argumenty iniciátorov projektu

"Obohacovanie múky kyselinou listovou alebo inými mikroživinami je finančne a technologicky nenáročné. Malo by ďalekosiahle pozitívne dôsledky na zdravie obyvateľstva," tvrdí Igor Bukovský, odborník na výživu a jeden z iniciátorov projektu. Obohacovanie základných potravín o vitamíny svet pozná už desaťročia, pretože rieši problém zvýšeného výskytu niektorého z ochorení a nevyžaduje zmenu stravovacích návykov obyvateľstva.

Podľa údajov Svetovej zdravotníckej organizácie už 30 krajín využíva fortifikáciu pšeničnej múky ako účinný nástroj prevencie niektorých civilizačných ochorení. Jej používanie upravuje legislatívna norma v USA, Kanade, Poľsku a Maďarsku, chlieb obohatený o kyselinu listovú konzumujú obyvatelia aj takých krajín ako je Čile, Guatemala a Kuba. Obohacovanie navyše umožňujú aj právne predpisy Európskej únie.

Podľa doktora Bukovského týmto krokom ušetríme mnoho rodín od osobných tragédií. "Nebudú sa rodiť desiatky postihnutých detí s rázštepmi pier alebo podnebia či poruchami vývoja miechy, stovky žien nedostanú rakovinu prsníka a ďalšie stovky ľudí sa vyhnú rakovine hrubého čreva i konečníka a tiež infarktu, mozgovej príhode či Alzheimerovej chorobe."

Mlynári sa bránia

S povinným používaním kyseliny listovej pri výrobe múky mlynári zásadne nesúhlasia. V prvom rade spochybňujú jeho efektívnosť, pretože podľa nich zdravotný stav obyvateľstva je výsledkom viacerých negatívnych faktorov. V ich stanovisku zaznel aj názor, že v súčasnosti sa zvyšuje záujem o celozrnné výrobky, ktoré sú prirodzeným zdrojom kyseliny listovej.

Podľa spracovateľov múky je však najväčším problémom nestabilita vitamínu B9. Znehodnocuje sa dlhodobým skladovaním, intenzívnym slnečným žiarením, teplom a vylúhovaním vo vode.

"Múka je polotovarom určeným na ďalšie spracovanie v kyslom a teplom prostredí. Kysnutie a pečenie znižujú obsah kyseliny listovej v konečnom produkte na minimum," tvrdí Radovan Šillo, predseda Slovenskej spoločnosti mlynárov.

Podľa inžiniera Šillu sú dôležitým argumentom ich negatívneho postoja aj technologické problémy, pretože nie je jasné, v ktorej fáze výroby by kyselinu listovú mali do múky pridávať. Mlynári tiež operujú finančnou náročnosťou projektu a faktom, že Európska únia svojich normách obohacovanie síce nezakazuje, no ani neprikazuje.

Rozhodne ministerstvo

V poslednom kole sporu zabodovali mlynári. Po troch rokoch príprav sa záležitosť pre ich radikálny postoj zmietla zo stola. Ministerstvo zdravotníctva však bude musieť napokon jednoznačne rozhodnúť a obohacovanie príslušnou normou legislatívne upraviť, pretože Úrad verejného zdravotníctva v Bratislave ako odborná inštitúcia ministerstva zaujíma jednoznačné stanovisko. Vyjadrila ho Iveta Trusková z odboru hygieny: "Spotreba zeleniny a ovocia ako prirodzeného zdroja vitamínu B9 je u nás dlhodobo pod odporúčanou normou. Jednou z možností plynulého prísunu deficitných výživových látok do organizmu človeka je obohacovanie potravín. Je preto dôležité podporiť aj navrhovanú fortifikáciu múky kyselinou listovou. Takisto je však potrebné podporiť mlynárov v snahe získať finančné zdroje na zavedenie novej technológie."

Prirodzené zdroje vitamínu B9

* špenát, šalát a ostatná listová zelenina, zelené vňate

* strukoviny a ich klíčky

* obilniny, obilné vločky a celozrnné pekárenské výrobky

* citrusové a bobuľové ovocie

* kvasnice

* vaječný žĺtok

* pečeň, obličky a iné vnútornosti

* hydinové i bravčové mäso

Nedostatok kyseliny listovej môže spôsobiť

* rastové a vývojové defekty plodu hlavne v prvých týždňoch tehotenstva

* poruchy regulácie vývoja bielych krviniek a málokrvnosť

* poruchy činnosti tenkého čreva a problémy s vylučovaním

* rakovinu prsníka, hrubého čreva a konečníka

* srdcovo-cievne ochorenia a infarkt či mozgovú porážku

* degeneratívne ochorenia centrálneho nervového systému (Alzheimerova a Parkinsonova choroba)

Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Primár

Inzercia - Tlačové správy

  1. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku
  2. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov
  3. Zima v koži atopika: aká je starostlivosť o pokožku s ekzémom?
  4. Zákazníkov čoraz častejšie zaujíma pôvod výrobkov, ktoré kupujú
  5. Už iba dnes si môžete predplatiť SME.sk na rok len za 28 eur
  6. 10 vecí, pre ktoré sa oplatí navštíviť Dominikánsku republiku
  7. Historická revue: Kam sa podeli Kumáni, Valasi a iné etniká?
  8. Wellness trendy, rozhovory a rady pre lepšie zdravie
  9. Oktagon 20: Pikantné súboje prinesú aj zápas o titul!
  10. Tipni si na Petru Vlhovú a získaj 10 eur
  1. MATADOR Group mení vizuálnu identitu značky
  2. Fokus očná optika sa stala exkluzívnym partnerom značky Nikon
  3. Turizmus za účelom estetickej chirurgie v čase pandémie
  4. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku
  5. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov
  6. Akčný výpredaj v PLANEO Elektro – to sú ceny nižšie až o 60 %!
  7. Zima v koži atopika: aká je starostlivosť o pokožku s ekzémom?
  8. Ohlúpli sme počas Covid roka?
  9. Zákazníkov čoraz častejšie zaujíma pôvod výrobkov, ktoré kupujú
  10. TOMRA víta kľúčový krok k spusteniu systému zálohovania
  1. Už iba dnes si môžete predplatiť SME.sk na rok len za 28 eur 20 665
  2. 10 vecí, pre ktoré sa oplatí navštíviť Dominikánsku republiku 14 771
  3. Historická revue: Kam sa podeli Kumáni, Valasi a iné etniká? 8 727
  4. Wellness trendy, rozhovory a rady pre lepšie zdravie 7 689
  5. Ekologická móda? Slovenská firma dokazuje, že to ide 7 545
  6. Kuba si turistov omotá okolo prsta. Miesta, ktoré musíte vidieť 6 583
  7. Produkujeme viac odpadu, kompostujeme len tretinu 6 395
  8. Kvalitnej hydiny je na pultoch stále menej. Čo vlastne kupujeme? 6 286
  9. Riaditeľ VÚB: Udržateľnosť chceme vsadiť do DNA nášho podnikania 6 140
  10. Nakupujete online? Toto potrebujete vedieť 6 090
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Lipšic: Zatýkanie ľudí nie je divadlo, nemožno čakať, že polícia zasiahne každý týždeň

Spochybňovanie spolupracujúcich obvinených považuje za cielené.

Daniel Lipšic.
KOMENTÁR PETRA TKAČENKA

Koalícia nám povie, či chce spravodlivosť, alebo pomstu

Lipšic ako prokurátor stále nie je dobrý nápad.

Peter Tkačenko
Minister zdravotníctva Marek Krajčí.
Marek Majeský.