![]() Učitelia hodiny telocviku často redukujú len na plnenie limitov, chýba im motivácia pre spontánny pohyb, ktorý deťom najviac vyhovuje. ILUSTRAČNÉ FOTO SME - PAVOL FUNTÁL |
Televízia a počítačové hry valcujú pohybové aktivity detí. Mnohé majú zo zlej životosprávy nadváhu a do naháňačky či vybíjanej sa im potom už vôbec nechce. Hodiny telesnej výchovy v škole už nie sú také obľúbené ako kedysi a vyzerá to tak, že mladá generácia bude ako obeť pohodlia a minimálneho pohybu v dospelosti trpieť zdravotnými problémami.Dnes sa na Slovensku športu venuje takmer 44-tisíc talentovaných mladých ľudí, len päť percent z toho sú však žiaci základných škôl organizovaní v rámci športových tried či škôl a centier orientovaných na pohybové aktivity. Je to zlá správa pre náš vrcholový šport, skonštatovali učitelia i tréneri na tohtoročnom medzinárodnom seminári v Bratislave. A je to negatívna informácia aj vo vzťahu k zdravému vývoju detí. Prispeli k tomu aj mnohé zmeny v športovej príprave mládeže - zhoršili sa materiálne i priestorové podmienky, uskutočnili sa neprofesionálne, ale drahé projekty, menili sa kompetencie v školstve a ubudlo hodín telesnej výchovy.
Hodiny telesnej výchovy utrpením?
"Keď si človek vytvorí vzťah k pohybu v detstve, bude jeho súčasťou po celý život," hovorí Ľudmila Ševčíková z Ústavu hygieny Lekárskej fakulty UK v Bratislave. "Charakter hodiny telesnej výchovy však mnohé deti skôr odradí. Väčšina pedagógov naháňa limity, zaujímajú ich výhradne merateľné parametre - čo najďalej, najvyššie a najrýchlejšie. Na príležitosť vytvoriť z hodiny časový priestor pre radosť z hry a spontánneho pohybu zabúdajú."
Deti sa podľa profesora Tibora Marčeka, prednostu Kliniky telovýchovy rovnakej fakulty, delia na tri základné typy. Polovicu predstavujú bežne pohybliví jedinci, 30 percent hypomobilní, ktorých treba zaradiť do zdravotnej telesnej výchovy so zníženými nárokmi na výkon, a 20 percent tvoria deti hypermobilné so spontánnym pohybovým prejavom a genetickou výbavou predurčené k vrcholovému športu. Treba ich však odlíšiť od skupiny hyperkinetických detí, kde ide o chorobný stav následkom poškodenia mozgu. Tieto deti sú nepokojné, majú zvýšenú dráždivosť, poruchy v učení, problémy koordinácie pohybov a sú emočne labilné, preto musia mať na hodine špeciálny režim. Každý jedinec, aj ten s horšími pohybovými schopnosťami, si však správnym vedením vzťah k pohybu môže vytvoriť.
Ďalším problémom je počet hodín telesnej výchovy. Kým napríklad vo Francúzsku majú na základných školách povinných päť hodín telesnej výchovy a v Nemecku štyri, na Slovensku iba dve. Napriek tomu, že odborníci už roky zdôvodňujú nevyhnutnosť pravidelného cvičenia. Záchranným pásom nie je ani jedna voliteľná hodina navyše, na prvom stupni ju totiž rodičia využívajú na cudzí jazyk a na druhom stupni padá voľba na doučovanie fyziky či chémie.
Vrcholom je situácia, keď sa v rozvrhu obe hodiny telocviku ocitnú vedľa seba, takže deti sa pri koncentrovanej záťaži zbytočne vyčerpajú, čo ich môže len znechutiť. Problémom je aj podceňovanie vhodného času pre telesnú výchovu, ktorá by mala skôr zakončiť vyučovanie. Skúste sa po miniturnaji vo futbale alebo po páde pri preskoku cez kozu sústrediť na písomku z matematiky.
Televízor verzus príroda
Väčšina rodičov prechádza fázou, keď pre množstvo povinností a nedostatok času nechá deti vysedávať pred televízorom alebo pri počítači. Ak však niekto takto strávi celé detstvo, absolútne nevhodný životný štýl sa mu zaderie pod kožu. Šport bude spájať len s majstrovstvami sveta v hokeji a ani svoje deti nenaučí pravidelne a zdravo sa hýbať.
"Ak chceme pre zdravý vývoj svojho potomka niečo urobiť, treba si uvedomiť, že statickú záťaž na organizmus by mal vyvážiť pohyb, najlepšie v prírode. Je to dôležité aj pre oči, ktoré po hodinách koncentrácie na text alebo monitor si nesústredeným pohľadom do diaľky konečne oddýchnu," hovorí docentka Ševčíková.
Spontánne hry sú ideálnym liekom pre chrbticu, ktorá trpí niekoľkohodinovou polohou v sede. V skutočnosti však prvé ročníky základnej školy trávia vonku len asi 120 minút vrátane cesty do školy namiesto ideálnych troch až štyroch hodín. Žiaci druhého stupňa sú síce vonku dlhšie, ale bez väčšieho pohybu. Prispievajú k tomu aj zlé podmienky. Hracie plochy na sídliskách sú oplotené a neprístupné verejnosti a školské ihriská mnohí riaditelia prenajímajú na komerčné účely.
Nadváha a psychické problémy
Škola deťom dostatok pohybu nezabezpečí. Čo im hrozí, ak sa nevenujú športu ani rekreačne? Mnohé deti a mladí ľudia trpia nadváhou. Je to začarovaný kruh. Prevaha vysoko kalorickej neracionálnej výživy pridáva chlapcom i dievčatám centimetre v páse, stávajú sa nemotornými a na hodinách telesnej výchovy prežívajú svoju malú drámu. Neúspech ich ešte viac demotivuje a neraz pre výsmech okolia rezignujú aj na bicykel, plávanie či bežné loptové hry s kamarátmi. A nasmerujú si to radšej do chladničky, aby osobné trápenie zajedli kopou jedla.
U niekoho môže nedostatok pohybu spôsobiť aj psychické problémy. Telesné aktivity totiž odbúravajú stres a mladý človek si pri športe buduje zdravé vzťahy, vlastné sebavedomie i zmysel pre kolektív a fair play. Z fyziologického hľadiska pohyb zintenzívni tvorbu endorfínov, ktoré zlepšujú náladu.
Prieskumy ukázali, že
- len 22 percent mladých sa venuje športovej príprave, 47 percent športuje aspoň rekreačne a 31 percent sa pohybuje výhradne na hodinách telesnej výchovy
- väčšina to zdôvodňovala nedostatkom času, nezáujmom, zlými podmienkami alebo zdravotnými problémami
- chlapci športujú viac ako dievčatá, ktoré majú najmä v puberte iné priority, ale vykazujú aj viac stresu, čo súvisí s očakávaním nadštandardných výkonov
- deti hlavne na prvom stupni sú preťažené jazykovými a umelecky orientovanými krúžkami, takže na šport veľa času neostáva
- hodiny telesnej výchovy sú v rozvrhu často zaradené aj medzi 9. a 11. hodinou, v čase psychického vrcholu, ktorý je vhodnejší na predmety náročné na pamäť a logické myslenie
- deti trávia rovnaký čas vonku v týždni i cez víkend, keď je viac priestoru pre pohybové aktivity
- pravidelným sledovaním televízie sa znižuje aj čas venovaný spánku, nevyhnutného pre zdravý rast a psychiku
- orientáciou na pasívne aktivity v interiéri klesá aj otužilosť mladých a zhoršuje sa imunita ich organizmu.