 Veterné elektrárne ako alternatívny zdroj energie už roky využívajú v Nemecku, Dánsku, Španielsku či obyvatelia amerických prérií. Zatiaľ však neexistuje seriózna štúdia, ktorá by komplexne zmapovala vplyvy týchto zariadení na životné prostredie. Výsledky svojich pozorovaní s komentárom však ponúkajú webové stránky výrobcov a dodávateľov veterných turbín. ILUSTRAČNÉ FOTO - REUTERS |
Inšpiráciou boli klasické malebné veterné mlyny typické pre Holandsko a motiváciou hľadanie nových a lacných zdrojov energie. Veterné elektrárne menia scenériu mnohých európskych lokalít už roky. Najnovšie dodávatelia rotujúcich kolosov oslovujú aj starostov slovenských obcí. Ozývajú sa však aj hlasy o negatívnom vplyve veterných turbín na životné prostredie."Najväčším problémom je, že nemáme podobnú skúsenosť, pretože takýchto elektrární stojí na našom území len pár a krátky čas. Sledovať zmeny na životnom prostredí si vyžaduje čas, rok nič neznamená, výsledky nie sú vtedy hodnoverné," hovorí Katarína Halzlová, riaditeľka odboru životného prostredia a zdravia Úradu verejného zdravotníctva.
V základnom stanovisku úradu, garantujúceho kontrolu podmienok vhodných pre zdravie človeka, odborníci nepredpokladajú negatívne vplyvy elektromagnetického poľa, ktorého úroveň musí spĺňať kritériá našej legislatívy.
Obavu však vyvoláva hluk, infrazvuk a vibrácie. Podľa inžinierky Halzlovej: "Nevieme s istotou povedať, v akej vzdialenosti od obytnej zóny majú byť turbíny postavené, keďže hluk sa šíri rôznymi smermi v závislosti od konkrétneho prostredia. Treba preto vypracovať aj hlukovú štúdiu v každej konkrétnej lokalite, kde by veterná elektráreň alebo dokonca park viacerých turbín mal stáť."
Aj keď hlučnosť, chorobu prvých typov veterných turbín, odborníci už odstránili, otázniky visia nad infrazvukom. Toto vlnenie ľudské ucho nezaznamená, zvieratám však prekáža. Poznajú to majitelia psíkov, negatívne reagujúcich na silvestrovský ohňostroj. A tak sa môže ľahko stať, že lovný revír v susedstve veternej elektrárne opustí zver, zmení sa skladba rastlín a živočíchov a človek začne pomaly registrovať aj zmenu životných podmienok. Ako vždy však zostane a prispôsobí sa. Za akú cenu, o tom už bude písať štúdie nová generácia odborníkov možno o 50 rokov.
Ovplyvňujú trasy vtákov
Najčastejšie sa aj v zahraničí v súvislosti s negatívnymi vplyvmi veterných turbín na životné prostredie spomínajú úhyny vtákov, ktoré narazia na listy vrtúľ. Podobne je to v prípade netopierov, ktoré do blízkosti vrtúľ priláka ich zvýšená teplota produkovaná intenzívnou rotáciou. Za priaznivého počasia však kŕdle sťahovavých vtákov veterné turbíny vnímajú ako prekážku, ktorú oblietajú a menia tak svoje trasy. To všetko sú umelé zásahy do prírody, ktoré časom nezostanú bez následkov. Do akej miery ovplyvnia vývoj biotopu lokality však nevie dnes ešte nik s istotou povedať. Ochranári vo svojom ťažení predsa len zabodovali - podľa medzinárodného dohovoru sa výstavba veterných elektrární musí oznamovať aj susednej krajine.
Tony betónu, plastu a kovu
Jedna veterná elektráreň rozmenená na drobné sú štyri tony plastových lopatiek, ďalšie tony váži kovová konštrukcia, nehovoriac o betónovom kvádri v zemi. Aby zabezpečil stabilitu monštra, musí mať veľkosť asi 16x16 metrov a hrúbku 2,5x3 metre.
"Tento gigant ani pri likvidácii elektrárne, ktorá má oficiálne životnosť dvadsať rokov, už zo zeme ťažko niekto odstráni," hovorí Viera Husková, riaditeľka odboru posudzovania vplyvu na životné prostredie Ministerstva životného prostredia SR. "Samotná výroba týchto turbín vyžaduje zapojenie chemického a hutníckeho priemyslu, ktoré životné prostredie zaťažujú. A aj výstavba si žiada svoje obete. Väčšinou sa parky umiestňujú na voľnej ploche, takže zaberú poľnohospodársku pôdu alebo pasienky. Toto prostredie je už pre pôvodné využitie stratené. Navyše ďalšiu časť prírody zničia prístupové cesty dostatočne široké pre dopravu obrovských vrtúľ a tiež pre zabezpečenie pravidelnej prevádzky a údržby. Až vám napokon z chránenej lokality zostane mesačná krajina. Ako napríklad v rakúskom Steiriegli, kde sa po umiestnení vrtúľ zmenil celý ráz oblasti a zahynuli jedinečné rastliny zaradené medzi chránené európske biotopy."
Zbytočné je zdôrazňovať, že sa tým zlikviduje turisticky príťažlivá zóna. Ambície postaviť podobné turbíny pod Tatrami, nad Bardejovom alebo pri Bešeňovej preto nie sú pre rozvoj turistického ruchu v týchto výnimočných oblastiach Slovenska najoptimistickejšou správou.
"Problémom môže byť aj elektromagnetický smog, ktorý veterné elektrárne produkujú rovnako ako počítače alebo mikrovlny," doplnil pracovník tohto odboru Milan Luciak. Negatívny vplyv tohto smogu zatiaľ nikto nepreukázal, ale odborníci z neurológie upozorňujú na možné dôsledky jeho dlhoročného pôsobenia na mozog a nervový systém. Niektorí ľudia žijúci v blízkosti veterných turbín sa sťažovali na časté bolesti hlavy, migrény, dokonca aj na epileptické záchvaty.
Napriek dlhoročným skúsenostiam s veternými elektrárňami v Nemecku, Francúzsku či Dánsku sa Európska únia až teraz chystá vypracovať komplexný materiál, ktorý by mal seriózne zhodnotiť rentabilnosť tohto alternatívneho zdroja a zmapovať zmeny prírodných oblastí, kde sa obyvatelia rozhodli čerpať energiu zo sily vetra. Možno by nebolo zlé si na tieto informácie počkať.
Možno neviete, že...
- Už Hitlera napadlo využiť vietor ako zdroj energie a dal vypracovať serióznu štúdiu, ktorú však nikdy nezrealizoval;
- v Nemecku je do priemyselného komplexu výrobcov a dodávateľov veterných turbín zapojených asi 40-tisíc ľudí;
- veterné elektrárne sa nesmú umiestňovať na chránených územiach, v blízkosti vodných tokov a plôch, v okolí turistických centier, ucelených lesných komplexoch a v oblasti lazov;
- problémom sú aj letiská, pretože radary registrujú vrtule ako pohybujúce sa telesá;
- je zakázané stavať veterné elektrárne blízko diaľnic a rýchlostných ciest, pretože krútiaca sa vrtuľa môže odpútať pozornosť vodičov;
- sa treba pohybovať v dostatočnej vzdialenosti od vrtúľ, pretože odlomená lopatka pri rýchlej rotácii môže človeka poraniť, a rovnaké nebezpečenstvo predstavuje aj odpadávajúca námraza v zime;
- optimálna rýchlosť vetra pre pohon turbín je 5 až 12 m/s, takže najlepšie podmienky majú krajiny s voľnými rozľahlými územiami a štáty s morským pobrežím;
- v lokalite s parkom veterných elektrární nemajú šancu priaznivci paraglajdingu, rogala a iných vzdušných športov.
