Ak sa skalpel hirurga podpísal na viditeľné miesto a zahojená rana pôsobí neesteticky, môže byť jazva pre človeka vážnym spoločenským hendikepom. Prečo sa niektoré jazvy zahoja hladko a nenápadne a s niektorými až bizarných tvarov si telo nevie poradiť, vysvetľuje plastický chirurg Jozef Fábry z Posonium clinic v Bratislave.
"Hojenie pooperačných a poúrazových rán je veľmi individuálne. Výrazné rozdiely ovplyvňuje celý rad faktorov - predovšetkým vek, pohlavie, lokalita jazvy, jej hĺbka, veľkosť, možná infekcia, genetická dispozícia, imunitná výbava, nádorové ochorenie, cukrovka i lieky, ktoré človek užíva. Kto má sklon k spomínaným predispozíciám, problematickým jazvám sa neubráni," hovorí doktor Fábry. Pripomína, že u starších ľudí sa jazvy hoja pomalšie. Mladším zase hrozí oveľa vyššia tvorba väčších a hrubších jaziev, najmä v období pred pubertou a tesne po nej. "Súvisí to s biologickou aktivitou organizmu v tomto období, lebo všetky biologické deje prebiehajú búrlivejšie. Rovnako u černochov je potencia pri tvorbe hrubších jaziev oveľa vyššia, ako u belochov alebo žltej rasy. Sú však jedinci, ktorým sa každá jazva hojí nápadne, je červená, zhrubnutá a vyčnieva z reliéfu kože. Aj v miestach, kde je koža hrubá, viac namáhaná, sotva možno očakávať, že bude málo viditeľná."
Hojenie rany je dlhý proces
Prečo väzivo v rane bujnie a tvorí sa menej hodnotné jazvové tkanivo? Aj keď sama jazva je výsledkom normálneho fyziologického procesu hojenia rany, nepoznáme dôvod, prečo sa tak deje. Jazvy hodnotíme podľa určitých kritérií na normálne, hypertrofické a keloidné. Bežná jazva sa zahojí približne do dvoch týždňov po operácii. Po vybratí stehov je tenká a nenápadná.
Jej proces dozrievania je však dlhší a nedá sa ovplyvniť. U niekoho trvá týždne, u iného niekoľko mesiacov i viac. Počas dozrievania môže jazva hrubnúť, červenať, dvíhať sa nad úroveň okolia, tvrdnúť, môže svrbieť, páliť i bolieť. Je to normálny dej, u každého človeka je individuálny. Čím sú zmeny nápadnejšie, tým dlhšie trvá, kým jazva zmäkne, zbledne, klesne na úroveň okolia, zmení farbu z červenej cez fialovú na ružovú, až napokon na bielu. Vyzretá jazva je mäkká, pohyblivá, nie je zafixovaná na okolie, nesvrbí, nepáli, nie je bolestivá. Tak prebieha normálny dej dozrievania rany.
Problematické sú jazvy po popálení
Aj hypertrofická jazva prekonáva svoj vývoj, no nemá tendenciu zblednúť, klesnúť do úrovne okolia. Zväčša zostáva nad jeho okolím a navyše je hrubšia a tvrdšia. Po dozretí vybledne, zostáva však nápadnejšia. Neprekračuje však rámec operačnej či úrazovej rany.
Keloidná forma hojenia jazvy je oveľa agresívnejšia. Kým hypertrofická jazva má šancu zlepšiť sa, pri keloide je to naopak. Časom sa len zhoršuje a prekračuje rámec pôvodnej jazvy.
Forma a tvar jazvy závisí aj od operačnej techniky, spôsobu šitia, použitia šijacieho materiálu či lepidla na jazvy. Najproblematickejšie a najškaredšie sú jazvy po popálení elektrickým prúdom, poleptaní kyselinami a lúhmi. "Umenie plastického chirurga spočíva v tom, aby na jazvu, ak je to možné, vybral optimálne miesto, napríklad v mieste záhybu či ryhy. Do úvahy sa musí brať aj línia štepiteľnosti kože. Tam, kde je koža hrubá, viac namáhaná, jazva sotva bude nenápadná. Ak je rana na hrudníku, šiji, ramenách či predkolení, je náchylnejšia na zhrubnutie, než inde na tele. Chirurg pri šití musí dbať o čo najtesnejšie priblíženie okrajov jazvy s čo najmenším ťahom na pokožku. Keď kontakt okrajov jazvy nie je tesný, tiež dochádza k vytvoreniu širšej jazvy," vysvetľuje plastický chirurg.
Rovnako dôležitá je aj pooperačná starostlivosť o jazvu. Po zahojení a vybratí stehov najbližšie dva týždne jazva potrebuje pokoj, nesmie sa namáhať. Dobré je ľahko ju masírovať hydratačným krémom či špeciálnymi gélmi, ktoré dostať v lekárni. Prípravky sú obohatené o vitamím E, heparin a iné prírodné hojivé látky.
Čo so škaredou jazvou?
Trauma z nepeknej jazvy môže byť taká veľká, že sú ľudia ochotní podstúpiť chirurgickú korekciu, len aby sa jej zbavili. "Treba si uvedomiť, že žiadna jazva nezmizne úplne, zázraky sa v tomto smere nedejú. Organizmus človeka to inak nevie zariadiť. Aby jazva bola čo najmenej viditeľná a aby nesvrbela a nebolela, liečime ju najprv konzervatívne. Používame na to silikónové náplasti. Ich výhodou je, že sa prispôsobia reliéfu a rozmerom jazvy. Vyrábajú sa v rôznych veľkostiach a tvaroch, sú prispôsobené na bežné typy jaziev a rôzne chirurgické výkony. Nesmú sa však dať na otvorené a nezahojené rany," hovorí chirurg.
Bežnými metódami úpravy jaziev je zbrusovanie diamantovou brúskou a laserom. Tieto techniky slúžia na korekciu nerovnomerne hrboľatej jazvy. V niektorých prípadoch pomáha aj injekciou dodať do jazvy lieky, ktoré potláčajú zápal.
Až keď nie je možné jazvu vylepšiť týmito klasickými metódami, prichádza do úvahy skalpel. K chirurgickému zákroku sa však pristupuje zväčša až vtedy, ak jazva obmedzuje pohyb, napríklad v oblasti kĺbov, tváre, oka, úst, nosa, ale aj vtedy, ak jazvy obmedzujú napríklad dýchanie či pohyb úst. Treba však zvážiť riziká, lebo nová jazva sa tiež nemusí zahojiť k spokojnosti pacienta.
