 Veľké problémy s otvorenými chronickými ranami majú ľudia pripútaní na lôžko, zvlášť starší a ťažko chorí pacienti, o ktorých sa zdravotnícky personál stará v hospicoch. ILUSTRAČNÉ FOTO - TASR |
Už štatistika nie je optimistická. Pri každej tretej operácii sa vyskytnú komplikácie v súvislosti s hojením rany a vysoké percento pacientov s niektorými diagnózami sa borí s problémom chronickej rany, čiže rany, ktorá aspoň osem týždňov nejaví známky hojenia.
Najmä diabetikom hrozí charakteristický symptóm cukrovky - diabetická noha, otvorená zapálená a mokvajúca rana, ktorá môže viesť až k amputácii končatiny. Pacienti s ochorením žilového systému mávajú zase ako dôsledok zápalu vred predkolenia, ktorý môže mať tiež charakter chronickej rany. Najviac sú však týmto problémom postihnutí ochrnutí alebo starší imobilní pacienti, ktorým sa vďaka intenzívneho tlaku podložky na miesta s malou vrstvou tukového či svalového tkaniva tvoria preležaniny.
Problém chronickej rany nemá ani zďaleka iba medicínsky rozmer. Pre človeka v produktívnom období života predstavuje okrem bolesti aj práceneschopnosť, stratu zárobku, zhoršenie existenčných podmienok a niekedy i rodinných vzťahov a pre nepríjemný zápach hnisajúcej rany navyše spoločenskú izoláciu. A k tomu sa pridá i negatívny psychologický aspekt - pocit sklamania pacienta z lekára, ktorý mu napriek odbornému postupu zdravotný hendikep nerieši.
Pri tradičnom ošetrovaní prípravky síce ranu čistia, ale zároveň jej okolie dráždia, poškodzujú novo sa tvoriace tkanivo a tým spomaľujú proces hojenia. Ak klasické liečenie rán rôznymi masťami a častou obmenou obväzového materiálu nepomáha, lepšou alternatívou je vlhká terapia.
Moderný spôsob ošetrovania rán, ktorý žiaľ nepoužívajú zďaleka všetci lekári, spočíva v použití špeciálnych bandáží, obväzov a veľkých náplastí, ktoré sa na ranu prikladajú v rôznych fázach hojenia. Niektoré majú totiž čistiacu a absorbčnú schopnosť - úspešne likvidujú zápal a zároveň bránia zápachu prenikať do okolia. Ďalšie udržujú vlhké a kyslé prostredie - ideálnu mikroklímu pre nerušenú výstavbu tkaniva a tým relatívne rýchle zaceľovanie rán. Priehľadné hydrogélové krytie umožňuje kontrolovať ranu aj bez výmeny obväzu a používa sa často pri popáleninách druhého stupňa.
Aj keď sú preväzy finančne náročnejšie, v konečnom dôsledku vyjdú poisťovňu i pacienta lacnejšie. V prvom rade sa menia zriedkavejšie a navyše podstatne skracujú čas hojenia. Nehovoriac o situácii, keď chronickú ranu posunú do kategórie vyliečenej. (bes)
