Sóju pozná východná Ázia ako kultúrnu rastlinu už päťtisíc rokov. Nie náhodou je dôležitou súčasťou čínskej i japonskej kuchyne. Do Európy sa dostala v 18. storočí a postupne si na ňu zvykali Taliani, Nemci, Francúzi i Maďari. Skutočnú renesanciu však zaznamenala až v posledných štyridsiatich rokoch.
Je to aj vďaka vedeckým poznatkom, ktoré povýšili túto strukovinu medzi najzdravšie potraviny. Je totiž bohatým zdrojom železa, draslíka i vápnika. Sója pri pravidelnej konzumácii úspešne znižuje hladinu cholesterolu v krvi a a zlepšuje tak zdravotný stav srdca. Posilňuje nielen krvný obeh, ale aj nervový systém. Je bohatá na rozpustnú i nerozpustnú vlákninu, takže prináša úľavu pri zápche, ktorá by mohla viesť k zápalovým črevným ochoreniam, prípadne rakovine hrubého čreva. Vláknina v nej má ešte ďalší priaznivý účinok - spomaľuje trávenie i rýchlosť vstrebávania, čím sa reguluje hladina cukru v krvi. Takže sóju by mali pravidelne jesť aj diabetici.
Pomáha tiež potláčať nepríjemné príznaky menopauzy, či už návaly horúčavy alebo odvápnenie kostí. Pravdepodobným dôvodom je vysoký obsah fytoestrogénov. Ženám sa sója odporúča konzumovať aj pre jej schopnosť znížiť riziko vzniku rakoviny prsníka.
Sóju si môžeme obľúbiť ako strukovinu, z ktorej sa pripravujú polievky a prívarky. Uvarené bôby môžu zaujímavo dochutiť šaláty. Zo sójovej múky sa robia rôzne slané i sladké múčne jedlá a koláče. Niekto zase preferuje sójové mlieko alebo syr tofu čiže sójový tvaroh, ktorý je vhodný na prípravu nátierok a majonéz, na grilovanie i vyprážanie a ochutené kúsky ako súčasť mäsových jedál. Stogramová porcia tohto syra predstavuje až polovicu odporúčanej dennej dávky pre vekovú skupinu 11 až 24 rokov s najvyššou potrebou vápnika.
Sójové bôby obsahujú toxín, ktorý sa zničí až varením. Dojčatám by sa táto strukovina aj pre prítomnosť estrogénu nemala podávať. (bes)
