Zápalovým neinfekčným kožným ochorením, ktorého príznaky už pred 2000 rokmi opísal grécky lekár Hippokrates, trpí až 125 miliónov ľudí na svete. Oficiálne údaje hovoria, že asi tri percentá populácie majú psoriázu, čo predstavuje asi tretinu všetkých druhov kožných ochorení.Psoriáza bola v minulosti tabuizovaná, preto sa s ňou spájajú mnohé skreslené informácie. Odstrániť mylné predstavy je cieľom Svetového dňa psoriázy, ktorý padol na poslednú októbrovú nedeľu. Informačnou kampaňou sa snaží pomôcť tisícom pacientov, ktorých trápi nielen sama choroba, ale aj reakcie okolia.
Muži rovnako ako ženy
Psoriáza postihuje všetky vekové kategórie, ale najčastejšie prepukne medzi 20. až 40. rokom, čiže v produktívnom období života. Môže sa však objaviť aj v šesťdesiatke a výnimočne prichádzajú k lekárovi do ambulancie aj deti. Muži a ženy sú na tom rovnako, markantné rozdiely sa ukazujú skôr v súvislosti s rasami. Najviac sa problém psoriázy týka bielej, o niečo menej žltej, výnimočne čiernej rasy a Eskimáci či juhoamerickí Indiáni ju v zozname chorôb nemajú vôbec.
Príčina vzniku psoriázy nie je presne známa. Niekto zdedí genetické predispozície, u iného sa choroba vyskytne po chirurgickom reze, popálení, poštípaní hmyzom, röntgenovom žiarení alebo infekčnom ochorení, napríklad chrípke, hnisavej angíne či zápale stredného ucha. U ženy sa psoriáza niekdy rozvinie aj v období menopauzy a po jej ukončení sa symptómy môžu takmer úplne stratiť.
"Spúšťačom býva niekedy aj stres. Organizmus si vtedy začne tvoriť protilátky proti vlastnému tkanivu, čo sa môže prejaviť aj vznikom psoriázy," hovorí Mária Žilínková, primárka Kožnej kliniky Fakultnej nemocnice s poliklinikou v bratislavskom Ružinove. "U starších ľudí sa môže toto ochorenie vyskytnúť aj pri užívaní niektorých druhov liekov vo forme tabletiek. Platí to pre betablokátor v prípade liečby vysokého krvného tlaku alebo antidiabetiká pri riešení problémov cukrovky."
Nových prípadov je stále viac, najmä v rozvinutých krajinách. Vplývajú na to civilizačné faktory, popri strese a častom užívaní liekov aj chemizácia potravín či prejedanie sa kaloricky výdatnou stravou.
Dôvod na invaliditu
Psoriáza je zápalové ochorenie kože. Nápadné dočervena sfarbené fľaky so šupinatým povrchom bývajú najmä na rukách, ramenách, lakťoch, kolenách a hlave, častejšie vo vlasovej časti, v horšom prípade aj na tvári. V priebehu ochorenia sa striedajú obdobia akútneho prejavu s remisiou, keď sa problémy na niekoľko mesiacov i rokov strácajú. Je to však len dočasný stav, pretože psoriáza je celoživotný problém.
Vo výnimočných prípadoch môže psoriáza znamenať aj ohrozenie života. Ak sa zápal rozšíri aj na hrudníku a nohách či na povrchu celého tela, pacient rapídne stráca telesnú teplotu a odlupovaním kože prudko klesá imunita jeho organizmu. Cez porušenú základnú bariéru prenikne infekcia omnoho rýchlejšie. Človek musí ísť do nemocnice a podávajú mu antibiotiká, hormóny prípadne aj cytostatiká.
Pre časť pacientov sa ochorenie nekončí len viditeľnými svrbivými, prípadne bolestivými zmenami na koži. "U niekoho zasiahne choroba kĺby a diagnóza psoriatickej artritídy môže znamenať aj invaliditu. Okrem neustáleho potláčania bolesti sa mu totiž zhoršuje chôdza, stráca silu v rukách alebo schopnosť uchopiť predmety," hovorí doktorka Žilínková.
Negatívne reakcie okolia
Psoriatici to nemajú ľahké. Okrem fyzického utrpenia sa potýkajú aj so psychickým. Hoci táto choroba sa pri fyzickom kontakte neprenáša, okolie sa ich často štíti. Pre mnohých je problém podať ruku niekomu s fľakmi na koži alebo na nechtoch.
Psoriáza môže ľudí paralyzovať v ich kariére. Obzvlášť v profesiách, ktoré si vyžadujú častý spoločenský kontakt. Deti zase trpia izoláciou v školskom kolektíve a mladí v období puberty obavami, že si nenájdu životného partnera.
A pre niekoho predstavuje táto choroba problém udržať si dovtedy fungujúci vzťah. Ako hovorí primárka kožného oddelenia: "Niektorí pacienti situáciu vôbec nezvládajú a riešia ju alkoholom. Najmä tí, ktorí nemajú za sebou silné rodinné zázemie." Okrem pacienta musia byť statoční aj jeho blízki. Musia totiž akceptovať zhoršené ekonomické podmienky pri strate zamestnania či znášať zmeny duševného stavu pacienta, ktorý máva bolesti a depresie zo straty predošlého spôsobu života. A problémom môže byť aj komplikovanejšie udržiavanie čistoty v domácom prostredí, pretože človek s touto diagnózou necháva všade za sebou, najmä pri prezliekaní, množstvo spadnutých šupiniek.
Zmena životného štýlu
Keďže ide o chronické ochorenie, pacient mu musí podriadiť štýl svojho života komplexne. "V prvom rade, aj keď je to v súčasnosti mimoriadne ťažké, by sa mal vyhýbať stresu," vysvetľuje doktorka Žilínková. "Stav mu zhoršujú aj akékoľvek infekcie, či už vírusové ochorenia, problémy so zubom, či zapálené mandle. Mal by dodržiavať správnu životosprávu, stravovacie návyky, dostatok spánku a pravidelný pohyb. Dôležité je tiež otužovanie a tým zlepšovanie odolnosti organizmu. A podstatná je najmä starostlivosť o kožu. Aj v období klinického pokoja ju treba pravidelne premasťovať a pri najmenšom výskyte psoriatického ložiska okamžite navštíviť dermatológa."
Pre dobrý duševný stav, ako základ úspešného boja so psoriázou, je dôležité udržať si aj svoj životný štandard. A k nemu patria aj návštevy spoločenských podujatí, športových zariadení, krytých bazénov a kúpalísk, ktorým sa však pre negatívne reakcie ostatných psoriatici radšej vyhýbajú.
