Moje problémy sa začali asi pred dvanástimi rokmi. Najprv sa mi objavil malý fliačik na nohe a mala som pocit, že sa tak stalo bezprostredne po zjedení surového mäsa. V tom čase som začala podnikať, čo predstavovalo nápor na psychiku a stres. Až sa mi pred štyrmi rokmi ochorenie rozšírilo aj na ruky, nohy a chrbát. Vystriedala som viacerých lekárov, ale pomohli mi až v ružinovskej nemocnici a potom v centre pre liečbu psoriázy. Okrem kúska kože na chodidle v tejto chvíli už problém so psoriázou nemám. No celé predošlé sezóny som sa hanbila chodiť k vode s deťmi a vnúčatami. V práci som pri manipulácii s tovarom používala rukavice a pri kontakte so zákazníkmi som volila aj v lete radšej tričko s dlhými rukávmi.
Viktor Muránsky, 45 rokov
So psoriázou zapasím dlhé roky, už od vojenčiny. Mám zasiahnutú veľkú časť tela a čo horšie, psoriáza v mojom prípade prešla aj na kosti. Hlavica bedrového kĺbu mi odumrela, takže pri chodení mám bolesti. Dnes som preto v invalidnom dôchodku. Stav sa mi v lete vždy dočasne zlepší, zvyšok roka zvládam len vďaka úžasnej starostlivosti personálu v dennom sanatóriu, kde ma vykúpu v oleji a natrú špeciálnymi masťami. Táto choroba dokáže komplikovať život každý deň. Je v prvom rade náročná na hygienu. Ak sa zdravý človek potrebuje osprchovať, za pätnásť minút môže byť hotový. Ja musím použiť špeciálne mydlo a po kúpeli sa natrieť, inak pokožku voda nebezpečne vysuší. Stretávam sa aj s negatívnymi prejavmi okolia, pred piatimi rokmi ma dokonca vyhodili z kúpaliska. Väčšinou si však už podobné správanie nevšímam.
