Hoci prevencia proti chrípke je dostupná v podobe vakcín a antivirotík, chrípkové epidémie pripravia každoročne o život desaťtisíce ľudí. Podľa riaditeľa Národného chrípkového centra Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) pri Inštitúte Roberta Kocha v Nemecku Wernera Langea v sezóne 2002 až 2003 spôsobila chrípka v Nemecku 16 000 až 20 000 úmrtí. Celkovo postihla viac ako päť miliónov obyvateľov. O rok neskôr síce ochorelo menej ako milión Nemcov, počet úmrtí sa však vyšplhal na úroveň ôsmich až desiatich tisícok obyvateľov. V roku 2004 až 2005 ochoreli viac ako štyri milióny ľudí, 20 000 pacientov vírusovému ochoreniu podľahlo.
Obyvateľov severnej pologule ohrozuje vírus spravidla od apríla do decembra, na južnej pologuli útočí prevažne v období od apríla do septembra. V tropických oblastiach môže chrípková epidémia prepuknúť kedykoľvek. Všetky tri typy vírusu - A, B aj C postihujú každoročne asi 10 až 20 percent svetovej populácie. Rozdiel medzi typom A a B je aj v tom, že prvý rýchlo mení svoje podoby, a to každoročne. Aj preto spôsobuje pandemické chrípkové epidémie, známe z minulosti. O chrípkovej epidémii pandemických rozmerov sa hovorilo už v roku 1918, keď išlo o tzv. španielsku chrípku, ktorá pripravila o život 50 miliónov obyvateľov. V roku 1957 zasa útočila ázijská chrípka. V jej dôsledku zomrel milión ľudí. Ďalší prípad úrady evidovali v roku 1968, keď hongkonská chrípka usmrtila jeden až dva milióny ľudí. Vírus B je viac-menej uniformný, ale skôr ohrozuje deti, ktoré tvoria najrizikovejšiu skupinu. Posledný z typov chrípkových vírusov, C, predstavuje najmenšie riziko.
Vysoko nákazlivý vírus sa prenáša napríklad kýchaním, kašľom alebo stykom s nakazenou osobou. Inkubačná lehota je niekedy menej ako jeden až tri dni. Komplikácie, ktoré môže spôsobiť, vedú k hospitalizácii pacienta, v niektorých prípadoch až k smrti. Sezónna chrípka zatiaľ podľa odborníkov Európu ani Japonsko nezasiahla, jej výskyt však už tento rok zaznamenali štyri americké štáty. (sita)
