ILUSTRAČNÉ FOTO SME – MAREK VELČEK
Túžba po samostatnosti a nezávislosti je v každom z nás. Možno si ju nepredstavuje každý rovnako, ale v konečnom dôsledku je jej istým dôkazom vlastné hniezdo – kúsok priestoru, pre ktorý sa človek obetoval. Získať vlastných pár metrov štvorcových je ešte stále, jedenásť rokov po politickej zmene, pre bežného smrteľníka veľmi náročné. Preto je viacgeneračné bývanie pre mnohé rodiny už dávno nevyhnutnosťou a samozrejmosťou.
Spolužitie viacerých generácií na Slovensku má svoju históriu a v minulosti sa vyskytovalo najmä na vidieku. Vyplývalo zo spôsobu života a z fungovania rodiny – do určitej miery bolo teda vyhovujúce predovšetkým z praktického hľadiska. Členovia veľkej rodiny si dokázali lepšie podeliť povinnosti – mladá generácia privítala starostlivosť o deti a staršia pomoc pri prácach.
V období socializmu sa problém medzigeneračného bývania začal kumulovať v mestách a na vidieku ostávali veľké chalupy, postavené s dobrým úmyslom ponúknuť prístrešok potomkom, prázdne. V spustnutých, často nevkusne a neprakticky navrhnutých obydliach ostávali bývať doslova v jednej kuchyni iba vekom starí rodičia a nepoužívaný zvyšok domu spal prikrytý pod igelitom. Vidiecky bytový fond ostával nevyužitý.
Byty u nás nie sú predmetom trhu
S nevyhovujúcou ekonomickou situáciou súvisí do veľkej miery aj trh s bytmi a nehnuteľnosťami, ktorý pred rokom 1989 v podstate neexistoval a po ňom zatiaľ nefunguje. Voľné domy a byty sú pre mladých finančne neprístupné a nie sú predmetom trhu už len preto, že ľudia u nás nie sú zvyknutí opúšťať obydlia, ktoré si krvopotne vybudovali a sú od nich citovo závislí. Ak si niekto postaví vlastnými rukami dom alebo investuje do prestavby bytu všetky úspory, potrebuje sa identifikovať s výsledkom svojho úsilia. Podriaďuje mu všetko a na niektoré životné situácie nie je schopný reagovať.
Riaditeľ sociologického ústavu v Bratislave Ľubomír Falťan priznáva, že otázkou vynúteného spolužitia viacerých generácií v jednom bytovom priestore sa od roku 1989 žiaden sociologický výskum nezaoberal. „Napriek tomu vznikajú v probléme viacgeneračného vynúteného bývania určité stratégie. Napríklad niekdajšie vidiecke chalupy, ktoré boli vyňaté z bytového fondu a slúžili na rekreačné účely (majitelia dostali náhradné bývanie), sa opäť vracajú do bytového fondu a sťahujú sa do nich rodičia, aby svoj byt uvoľnili mladej generácii. Pred rokom 1989 existovali pokusy riešiť otázku bývania viacerých generácií. Mladá rodina mala svoj byt, v ktorého blízkosti bola „dvojička“. Rodičia a deti si tak mohli vypomáhať. Samozrejme, vždy to súviselo s otázkou schopnosti a vôle na spolužitie. V takejto komunite sa problémy vyhrocujú oveľa skôr a konflikty často vedú až k rozpadu rodiny.“
Riešenie opäť len pre solventných
Ak má byt 60 metrov štvorcových, jednoducho ho nezväčšíte. A malý priestor je semeniskom veľkých problémov, pretože každý má iné záujmy a iné nároky. Obyvatelia viacgeneračnej komunity vykonávajú naraz činnosti, ktoré si navzájom odporujú. Dieťa, rodičia, starí rodičia – každý potrebuje svoje miesto pokoja a miesto na aktivity. „Keby ste si nakreslili priestorový diagram, zistíte, že nemôže nedôjsť ku konfliktom. Je zaručené, že sebalepšia a sebapokojnejšia rodina po určitom čase zlyháva. Rodiny by mali, ak je to len trochu možné, bývať samostatne. Ak vo vlastnom záujme bývajú spolu, malo by tam byť iné dispozičné riešenie, aby nedošlo ku kríženiu záujmov. Lepšie riešenie vždy existuje, žiaľ, iba v prípade, ak na to máte,“ hovorí Ľubomír Falťan.
V súčasnosti nie je „normálne“ viacgeneračné bývanie v tých priestoroch, ktoré nám bytová výstavba dosiaľ poskytovala. A ideálnym z hľadiska rozlohy či priestorového riešenia často nebýva ani obyčajné jednogeneračné bývanie. Bytová výstavba sa u nás od roku 1980 výrazne znížila a mierny nárast možno badať len v posledných dvoch rokoch. V roku 1999 bolo na Slovensku postavených okolo 10-tisíc bytov, no špeciálne na viacgeneračné účely žiadne z nich navrhnuté neboli. Lepšie, ale nedostupnejšie riešenia už poskytujú nové veľkopriestorové byty, ale ani tie nie sú navrhované so zámerom na viacgeneračné bývanie. Jedno z riešení, avšak opäť len pre solventnejších, ponúkajú niektoré stavebné firmy, ktoré dávajú možnosť vstupovať kupcom ešte počas výstavby nového bytu do procesu jeho priestorového riešenia.
EVA ANDREJČÁKOVÁ
