Výbuchy zábavnej pyrotechniky poškodzujú sluch

Nadmerný hluk a stresové faktory mnohým možno poslúžia na odreagovanie, no deťom, ľuďom starším i tým s menej stabilnou nervovou sústavou môžu ublížiť. Možno by sa tá jedna noc aj dala vydržať, lebo s tým vlastne každý počíta, no málokto myslí na to, že pri neopatrnom zaobchádzaní s hlučnou pyrotechnikou si až 80 percent zúčastnených môže poškodiť sluch. O stresových faktoroch počas koncoročných osláv sme hovorili s otorynolaryngologičkou Oľgou Dzurkovou.

"Orgán sluchu je uložený vo vnútornom uchu a má asi dvadsaťtisíc vláskovitých buniek, ktoré dokážu zaznamenať zvuky širokého rozsahu - od sotva počuteľných až po tie najsilnejšie. Pri hlukovom zaťažení nad 80 decibelov sa organizmus bráni - stredoušné svaly sa včas stiahnu a hluk už nemá takú razanciu, preto bunky sa nepoškodia tak, aby sa nedokázali zregenerovať. Znížená počuteľnosť sa môže časom upraviť.

Stredné a vnútorné ucho môže poškodiť tlaková vlna pri výbuchu, tresku, pri oslavách a ohňostrojoch, pri výstrele z pušky, vonkajší zvukovod pri neopatrnom čistení, stredné ucho a blana bubienka pri skokoch do vody, pri údere či facke. Pri náhlom traumatickom výbuchu, tresku či decibelovej smršti sa ochranné svaly nestačia stiahnuť, zmyslové bunky sú nedostatočne okysličené a definitívne odumierajú. Pri hlučnom výbuchu sa môže poškodiť nielen vnútorné ucho, preto človeku hrozí porucha sluchu až hluchota," hovorí doktorka Dzurková.

Pri hluku trpí celý organizmus

Podľa lekárky hlasný a opakovaný hluk nepriaznivo pôsobí nielen na sluchový orgán, ale aj na rovnovážny aparát, ktorý je tiež uložený vo vnútornom uchu, na centrálny nervový systém, vegetatívny systém a ich prostredníctvom aj na krvný tlak, tráviaci trakt, prakticky na celý organizmus. Poznajú to najmä pracovníci rizikových pracovísk, v hlučných prevádzkach, filharmonici, poľovníci, účastníci diskoték a vôbec všetci poslucháči hlučnej hudby.

Prvé príznaky poškodeného sluchu sa prejavia nedostatočnou počuteľnosťou. Podľa doktorky Dzurkovej: "Pacienti s vnútroušnou poruchou sa veľmi často sťažujú na zlú zrozumiteľnosť reči. Počujú a vnímajú zvuky, nedokážu ich však identifikovať, teda jej nerozumejú."

Čo najskôr pomoc lekára

Ako sa máme zachovať a čím pomôcť pri akútnom poškodení sluchu? "Najdôležitejšie je vyhľadať odborníka čo najskôr, lebo vtedy je pomoc najúčinnejšia," zdôrazňuje lekárka. "Počas dňa sú k dispozícii otorynolaryngologické (krčné, ušné) ambulancie, cez sviatky a dni pracovného voľna poskytnú prvú pomoc pohotovostné ambulancie v nemocniciach. Podľa stupňa poškodenia stačia pacientom niekedy iba lieky, v zložitejších prípadoch potrebuje človek postihnutý úrazom hospitalizáciu. Vyšetrenie sluchu orientačne testujeme šeptom a hlasitou rečou, ladičkami. Na potvrdenie poruchy sluchu, respektíve na určenie stupňa poškodenia sluchu robíme audiometrické vyšetrenie, ako aj ďalšie špecifické audiometrické testy, môžeme aj zmerať intenzitu ušných šelestov. V tichej komore sa robí prahový tónový audiogram, ktorý zistí poškodenie sluchu."

Aj vrodené poškodenie

Podľa doktorky Dzurkovej extrémny hluk môže spôsobiť jednostrannú, ale i obojstrannú poruchu sluchu, ktorá sa zvyčajne prejaví krátkodobým, ale i dlhodobým pískaním, šumením, hučaním v uchu, poškodením vnútorného ucha a zmyslového aparátu, ale aj poškodením centrálneho nervového systému.

Pri úplnej hluchote pacient nepočuje buď na jedno, alebo na obidve uši. "Takýmto pacientom indikujeme pomôcky na zlepšenie sluchu - tzv. naslúchacie aparáty, pomocou ktorých sa počuteľnosť výrazne zvýši. Mladým pacientom i pri vrodených poruchách dokážeme pomôcť chirurgickou liečbou - kochleárne implantáty výrazne zlepšujú sluch."

Hluk uvoľňuje aj skrytú agresivitu

Zvýšený i extrémny hluk má aj mimosluchový vplyv na organizmus. Na nepríjemný vonkajší podnet zareaguje vylučovaním stresových hormónov, čo u mnohých ľudí môže podráždiť nervovú sústavu, zvýšiť krvný tlak i riziko infarktu, spôsobiť bolesť hlavy, poruchy spánku, závraty, neistotu, žalúdočné ťažkosti i predčasný pôrod. Decibelová smršť môže zhoršiť aj mieru tolerancie k iným, zvýšiť nervozitu, ba uvoľniť aj skrytú agresivitu.

Ako znášame jednotlivé pásma hluku

Podľa odborníkov počujeme horšie ako naši predkovia. "Prahová krivka normálneho počutia je 20 decibelov. Čo je pod touto hranicou, je na ľahkú, strednú alebo ťažkú poruchu sluchu. Hladina zvuku do 60 decibelov je fyziologické pásmo, ktoré prirodzene znášame a nepôsobí negatívne na sluch. Hladina hluku presahujúca túto hladinu má na ľudí mierne rušivý účinok. Pásmo záťaže je medzi 70 - 94 dB. Sluch sa môže poškodiť od 95 do 119 dB. Pri zvukoch nad 120 dB už dochádza k mechanickému poškodeniu vnútorného ucha. Pri zvukoch nad 130 dB, ktoré vnímame veľmi bolestivo, vznikajú už štrukturálne zmeny vo vnútornom uchu, môžu sa poškodiť aj vláskové bunky. Hluk nad 170 dB poškodzuje nielen bubienok a sluchové kostičky, ale poškodiť sa môže vertibulovaný analyzátor, čo sa prejaví poškodením rovnovážneho aparátu a závratmi."

Hlukové hladiny v decibeloch