Markovská to tvrdí napriek tomu, že Európska únia zvažuje zákaz alebo obmedzenie používania amalgámu v stomatológii. Dôvodom je zvýšený únik ortuti zo spomínaných plomb v krematóriách pri spaľovaní tiel. "Napriek zlej povesti amalgámu používanie moderných amalgámových zubných plomb neohrozuje markantne ľudské zdravie. Väčšie problémy môžu vzniknúť iba u ľudí, ktorí na túto látku citlivo reagujú, pretože sú alergickí na niektoré kovy, ktoré plomba obsahuje," povedala Markovská. Dodala, že tieto plomby sa neustále skvalitňujú.
Cieľom inovácie je nielen zlepšovanie úžitkových vlastností, ale i hľadisko uvoľňovania ortuti z amalgámu. "Moderný amalgám bez G2-fázy má väčšiu tlakovú odolnosť, je stabilnejší proti korózii a neuvoľňuje ortuť. Výplne z takého amalgámu sú pevnejšie, nekorodujú a vydržia dlhšie - aj vyše dvadsať rokov," doplnila prednostka.
Podľa Markovskej je snaha znižovať spotrebu amalgámu, no pre jeho používanie hovoria jeho vlastnosti. Je relatívne kvalitný a ekonomicky dostupný na bežné používanie, má dobré úžitkové vlastnosti - pevnosť, odolnosť, trvanlivosť, manipuláciu, modeláciu a spracovateľnosť.
Niektoré kompozitné materiály, svetlom tuhnúce tzv. biele plomby ako plastické výplne, nie sú zatiaľ schopné úplne nahradiť v niektorých indikáciách kvalitný strieborný amalgám. "Najlepšou alternatívou amalgámu a výplňovej terapie je protikazová prevencia," dodala prednostka.
Amalgám je zmes z kovového prášku. Stomatologický amalgám vzniká zmiešaním prášku striebra, zinku a medi s ortuťou do formovateľnej pasty. Používal sa už pred stáročiami. Už v roku 659 pred Kristom bola v Číne známa pasta, ktorá sa skladala z ortuti, striebra a zinku. Prvé záznamy o jej používaní ako zubnej výplne pochádzajú zo 16. storočia. V USA sa amalgám zaviedol v roku 1833, v roku 1845 bol pre toxický účinok zakázaný, no už o štrnásť rokov sa opäť vrátil na trh.
(tasr)
