Problémom sa vo svojom výskume zaoberali americkí a kanadskí vedci, ktorých viedol odborník na poruchy spánku Charles Ciesler z bostonskej Brigham and Women's Hospital.
Do štúdie sa zapojilo 2737 mladých internistov, ktorí začali v nemocniciach pracovať rovno po ukončení štúdia. Počas niekoľkých mesiacov na pracovisku sa sledovali nielen výsledky ich práce, ale aj zaťaženie. Podarilo sa zhromaždiť údaje za 17 000 odpracovaných mesiacov.
Vedci zistili, že nevyspatým osobám rastie v slinách hladina tráviaceho enzýmu amylázy. Problémom zostáva aj to, že aj keď je v USA stanovené, koľko hodín môžu maximálne lekári týždenne odpracovať, dĺžka služieb presne limitovaná nie je. Nie je preto nezvyčajné, že začínajúci lekár odpracuje viac ako 24 hodín za sebou. Práve takáto námaha však znižuje jeho výkonnosť a spôsobuje stav, akoby mal v krvi jedno promile alkoholu. Tak pri jednej až štyroch predĺžených zmenách za mesiac čelí lekár trojnásobne vyššiemu riziku vážneho pochybenia. Ak lekár absolvuje päť a viac predĺžených služieb, riziko je sedemnásobné. Počet pochybení, ktoré vedú k úmrtiu pacienta, vzrastá trojnásobne.
Ukázalo sa, že riešením nie je ani krátkodobý odpočinok v podobe spánku. Riziko závažného pochybenia sa ešte zvyšuje, ak lekár spí iba chvíľku. Potvrdzuje to výskum Kennetha Wrighta z Univerzity v Colorade. Dokázal, že prvé tri minúty po prebudení človek nedokáže celkom "triezvo" uvažovať a konať. Tým silnejším stačí na spamätanie desať minút, no niektorí jedinci na to potrebujú aj dve hodiny.
(sita)
