V záhradách raší tráva, konáre vyháňajú puky a niekde dozrievajú aj lesné jahody. A ako reaguje na neštandardný priebeh zimy človek?Na takéto vysoké januárové stupne si nespomína ani biometeorologička Zlata Čabajová, ktorá je jedným z autorov pravidelnej informácie o vplyve počasia na ľudský organizmus. Noviny i televízia prinášajú denne aktuality o biostupňoch, ktoré vyjadrujú intenzitu záťaže meteorologických podmienok na ľudí.
"V základnej informácii, žiaľ, chýba často podrobnejší komentár," vysvetľuje doktorka Čabajová. "Situácia je totiž na území Slovenska rôzna. Zatiaľ čo v horských oblastiach pri snežení, mrholení alebo pri hustej hmle platí záťažový stupeň tri, na juhu môžu byť ideálne podmienky. A dôležité je aj rozlíšiť vplyvy na ľudí s rôznymi typmi ochorení. Inak reagujú ľudia s hypertenziou, inak pacienti s chorobami pohybového aparátu."
Inverzia ubližuje astmatikom
Hmlisté počasie prekáža obzvlášť ľuďom s problémami dýchacieho aparátu. Pri inverzii nastáva netypická situácia. Vo vyšších horských oblastiach môže byť slnečno a vcelku teplo a v nížinách je chladnejšie, výdatne prší a tvorí sa hmla. Tá bráni prirodzenému rozptylu spodných vrstiev znečistených splodinami, ktorých prítomnosť napokon vyprovokuje problémy s dýchaním a astmatické záchvaty. Deje sa to najmä v priemyselných aglomeráciach, ale chránené nie sú ani obytné zóny, kde sa intenzívne kúri klasickým spôsobom.
Citliví sú najmä kardiaci
V súvislosti s atmosférickými zmenami sú najviac ohrození ľudia s vysokým krvným tlakom a vôbec pacienti s problémami kardiovaskulárneho systému. Pri náhlom znížení teplôt sa totiž zužujú cievy, krvný tlak sa zvyšuje a nedokrvenie srdcových tepien môže napokon prispieť k infarktu. Zmena teploty môže byť preto problémom aj pre diabetikov, pretože práve tí často trpia hypertenziou.
"Pacienti s problémami kardiovaskulárneho systému patria k meteosenzitívnym ľuďom, čiže pacientom citlivým na počasie počas celého roka," hovorí kardiológ František Mikla z bratislavskej fakultnej nemocnice. "Teraz konkrétne majú v celku pohodové dni a súčasný vývoj počasia im prekážať nemusí. Kardiaci totiž reagujú najčastejšie na zmeny počasia. Na rýchle oteplenie alebo ochladenie, keď v jeden deň je plus 10 stupňov Celzia a na druhý teplota klesne na mínusové hodnoty hlboko pod nulou."
Podľa doktorky Čabajovej: "Na príliv teplého vzduchu, charakteristický pre tieto dni, môžu negatívne reagovať hypotonici čiže ľudia s nízkym krvným tlakom a všetci, ktorí majú poruchy tepelnej regulácie krvného tlaku. Naopak takéto počasie môže byť príjemné pre reumatikov, ktorým bolesti skôr ustupujú."
Psychika pod vplyvom počasia
Aktuálny priebeh počasia možno mnohým pacientom až tak neprekáža, na psychike ho však pociťujeme všetci. "Ľudia môžu byť v tomto období malátni, podráždení, unavení až vyčerpaní, ťažšie sa sústredia a majú predĺžený reakčný čas, takže by si mali uvedomiť zvýšené riziko úrazov a dopravných nehôd. A niekoho potrápi migréna," hovorí odborníčka na biometeorológiu.
"Na výkyvy počasia reagujú i depresívni, meteosenzitívni pacienti. Doliehajú na nich krátke dni a nedostatok slnečného osvitu. Počasie s množstvom zrážok zvýrazňuje pocit ťažoby či smútku a emočnú rozladenosť, a môže byť spúšťačom poklesu nálady," vysvetľuje psychologička Alena Karašínska z Martina.
"Pacientov sa snažíme motivovať, aby modifikovali priebeh dňa a hľadali pozitívne momenty a aktivity. Duševný stav môžeme sčasti ovplyvniť aj fototerapiou, keď svetelný zdroj podobný intenzite slnečného svetla dodá mozgu serotín a dopamín, látky, ktoré odštartujú optimistickejšie myslenie."
Stres znižuje odolnosť
Situácia sa môže čoskoro zmeniť. K výraznejším teplotným zmenám by mohlo podľa meteorológov dôjsť vo februári.
Komplikácia najmä pre tých, ktorí majú adaptačné mechanizmy preťažené chorobou alebo stresom, a tiež pre starších ľudí a malé deti. Ale najmä pre diabetikov, ľudí s problémami cievneho systému, pohybového aparátu a ďalších pacientov, ktorí rozdiely atmosferických tlakov bezpečne identifikujú prostredníctvom časti svojho organizmu postihnutej chorobou.
Začiatkom roka máme imunitu oslabenú
Zdravotný stav väčšiny ľudí v tejto fáze zimy nesúvisí s konkrétnymi chorobami, ale so stavom imunity organizmu. Správne by sme si v tomto ročnom období namiesto ľahších búnd a kabátikov mali obliekať kožuchy. V mrazoch by sa nedarilo vírusom, ktoré pri súčasných teplotách majú naopak šancu množiť sa.
Podľa imunologičky Evy Kreutzovej z Brezna: "Akútne prechladnutia hrozia ešte viac ako v jeseni. Vtedy sme krátko po dovolenke, odpočinutí a plní energie a nadopovaní vitamínmi z letnej úrody. Jablko v januári už nemá toľko vitamínov, a preto by mali ľudia zvýšiť denné porcie ovocia, najmä citrusových plodov. Človek je uprostred zimy už energeticky vyžmýkaný a tým menej odolný aj voči ľahším infekciám. A pacientom s oslabeným imunitným systémom môžu spôsobiť aj zápal pľúc či priedušiek."
Alergici nebývajú až tak často chorí, pretože berú vakcíny na stimulovanie imunity. Ich počty v čakárni sa však mierne zredukovali, čo svedčí o možných prechladnutiach, ktoré je pri vakcíne kontraindikáciou. Konkrétne problémy, napriek nezvyčajným reakciám v prírode, však teraz nemajú pacienti s alergiou na chlad alebo so sennou nádchou. (bes)
