Konzumácia zmrzliny nemôže byť príčinou infekčného ochorenia horných dýchacích orgánov, či už je to angína, alebo chrípka. Tieto ochorenia vyvoláva infekčný angens, čiže vírusy alebo baktérie, s ktorými organizmus musí prísť do styku, aby ochorel. Ak sa tak nestane, človek môže zjesť hoci aj desať litrov zmrzliny a určite neochorie, povedala lekárka Ľubica Šuchová, ktorá často dostáva otázku, či možno dostať angínu po zmrzline.
Zmrzlina sa pre väčšinu ľudí na Slovensku spája s letom, slnkom a prázdninami. Možno si ju však dopriať aj počas sychravých alebo mrazivých dní. Staré ruské porekadlo hovorí, že "zmrzlina sa je v zime a čaj pije v lete". Organizmu oveľa viac škodí prudké striedanie teplôt.
"Či už budete jesť mrazené výrobky za horúceho leta alebo v mrazivej zime, dávajte si pozor hlavne na prudké zmeny teplôt. Nekonzumujte zmrzlinu pred alebo po horúcom jedle a vyvarujte sa prudkých zmien teploty okolitého prostredia," odporúča Šuchová. Pri dodržaní týchto zásad zmrzlinu možno ponechať v jedálnom lístku bez toho, aby ľudia riskovali, že ochorejú.
Najviac zmrzliny v Európe sa skonzumuje v chladnej Škandinávii. Fín zje ročne 13 a Švéd 11 litrov zmrzliny. Oproti tomu Taliani a Španieli iba sedem litrov. Priemerná spotreba na Slovensku je nižšia - päť litrov; Slováci však nebývajú menej chorí. (tasr)
