V tomto týždni odvysielali v televízii informáciu o úspešnej samovražde dvadsaťročného muža, ktorého len krátko predtým prepustili odborníci po predošlom pokuse.
Všetko sa odohralo v priebehu dvoch dní. Podľa komentára autora príspevku pochybili lekári. Zaujímalo nás preto, čo sa skutočne stalo a aký je štandardný postup psychiatrov, keď si človek siahne na život.
Mladík hospitalizáciu odmietol
"Nebol u nás po prvý raz, išlo o dlhodobo liečeného mladíka, ktorý mal problémy od svojich jedenástich rokov. Či už s alkoholom, prchavými látkami, pervitínom a inými návykovými látkami. Neukončil ani učňovku a bol trestne stíhaný. V minulosti býval agresívny a vyhrážal sa samovraždou," vysvetľuje Ivan André, primár psychiatrickej kliniky bratislavskej fakultnej nemocnice v Starom Meste, kde mladého muža vyšetrili. "V nedeľu sme ho prijali po tom, ako si spôsobil niekoľko rezných rán na rukách. Už predtým demonštroval nespokojnosť podobným sebapoškodzovaním, nešlo však o nebezpečné rany, ktoré by ohrozovali život. A navyše bol pokojný, domáhal sa odchodu domov a súhlasil, že bude chodiť do denného stacionáru. Ošetrujúci lekár zhodnotil situáciu a keďže neboli splnené podmienky na hospitalizáciu proti vôli pacienta, prepustil ho. Žiaľ, na druhý deň skočil z piateho poschodia."
Keď do problému vstupuje aj súd
Vo výnimočnej situácii, keď sa niekto pokúsi vziať si život, rodina zaujme obranný reflex a snaží sa ju pred verejnosťou z pochopiteľných dôvodov zatajiť. A navyše nie všetci, ktorí sa o samovraždu pokúsia, sa dostanú do nemocnice. Ide o prípady demonštratívnych pokusov, keď chce niekto takýmto spôsobom upozorniť okolie, že nezvláda problémy, je nešťastný alebo nespokojný so svojím životom.
"Bezprostredne po pokuse sa väčšinou človek ocitne na pohotovosti, kde mu poskytnú prvú pomoc - vypláchnu mu žalúdok alebo ošetria rezné rany na rukách," hovorí psychiatrička Eva Satinská. Ošetrujúci lekár zváži, či človek potrebuje pomoc odborníka a podľa potreby ho posúva ďalej k špecialistovi z odboru psychiatrie. V jeho kompetencii je rozhodnúť, či pacientovi stačí len konzultácia v ambulancii alebo by mal byť hospitalizovaný na psychiatrickom oddelení. Ak človek komunikuje pokojne, uvedomuje si, čo urobil, pripustí nezmyselnosť skratového alebo účelového konania a tvrdí, že to nezopakuje, môže ho psychiater prepustiť domov okamžite.
Podľa doktorky Satinskej: "Ja, osobne by som po takomto pokuse odporúčala 24-hodinové pozorovanie. V tejto chvíli však pacient alebo zákonný zástupca dieťaťa do osemnástich rokov má právo hospitalizáciu odmietnuť. Umiestniť ho v nemocnici aj proti jeho vôli možno len v prípade, keď je dôvodné podozrenie, že tento človek by mohol ohroziť iných alebo seba. Alebo keď je zmätený či dementný. Lekár však svoje rozhodnutie musí zdôvodniť sudcovi. Takáto nútená hospitalizácia sa musí nahlásiť do 24 hodín súdu, ktorý do piatich dní rozhodne, či skutočne hrozí bezprostredné nebezpečenstvo samovraždy alebo agresivity proti okoliu. Väčšinou sudca potvrdí závery psychiatra, vo svojej praxi som však pred rokmi zažila aj opačnú situáciu. Sudca rozhodol prepustiť z nemocnice pacientku, ktorá trinásť dní odmietala prijímať potravu. Išlo o psychickú poruchu, urobila to aj viackrát a vždy sme ju na oddelení preliečili. Pri predčasnom odchode domov však v hladovke pokračovala a poškodila si zdravie tak vážne, že musela odísť do invalidného dôchodku. Bol to však ojedinelý prípad."
K samovražde inšpiruje často droga
"Ja som sa nestretol so situáciou, žeby súd ignoroval závery odborníkov. Vždy zodpovedne zvažujeme každý konkrétny prípad. Najjasnejšie sú tie, v ktorých ide o opakované snahy, alebo keď pacienta po požití veľkej dávky liekov, po pokuse obesiť sa či zastreliť museli zachraňovať na ARO. Ak preukázane zistíme depresívny stav aj po menej dramatickom priebehu samovraždy, pacient musí zostať na oddelení, kde lekári pozorujú vývoj jeho duševného stavu. A sudca tieto dôvody akceptuje. Ak sa pobyt pacienta predlžuje na niekoľko týždňov, ďalšiu hospitalizáciu už komentuje aj nezávislý znalec z odboru psychiatrie," dopĺňa doktor André. "Približne päť až desať percent pacientov na našom psychiatrickom oddelení sú práve tí, ktorí si siahli na život. A ľudia závislí od niektorej z drog majú takéto úmysly niekoľkonásobne častejšie ako ostatní."
