Depresívnych ľudí pribúda. Pocity úzkosti, strata motivácie a zdravého sebavedomia zasiahli súčasníkov nepripravených. Neradi pripúšťame prítomnosť duševných ťažkostí, ktoré by mal riešiť už odborník. Zatiaľ čo skúsenosť s rakovinou maternice alebo problémy s kŕčovými žilami pokojne vo svojom okolí zverejníme, depresia je často aj pre najbližších absolútnym tabu.
Známe osobnosti sú len vrcholcom ľadovca
V posledných týždňoch vibrovali médiami informácie o dobrovoľnom odchode úspešného českého skladateľa Karla Svobodu. Vyjadrenia ľudí z jeho blízkosti však prezrádzajú niečo iné. Tento človek, ktorý na prvý pohľad disponoval všetkým, čo k šťastnému životu patrí, už nejaký čas trpel. On i jeho známi, dokonca z lekárskeho prostredia, však podcenili možnú ťažkú depresiu, ktorá sa napokon skončila samovraždou. Skladateľ odmietal ísť k psychiatrovi a negatívne pocity potláčal liekmi predpísanými na počkanie priateľmi lekármi. Hĺbku jeho utrpenia neodhalila ani jeho manželka.
Známe osobnosti sú však len vrcholom ľadovca. V poslednom prieskume z roku 2002 sa až u 23 percent slovenskej populácie vyskytli depresívne symptómy a u trinástich percent dokonca ťažká depresia, čo zodpovedá situácii vo Francúzsku a Veľkej Británii. Vzorka 1212 respondentov zahŕňala všetky vekové kategórie nad 18 rokov a zaujímavý bol tiež poznatok, že depresiami trpia častejšie vysokoškolskí študenti ako dôchodcovia. "Zarážajúci je najmä fakt, že lekára vyhľadali len asi štyri percentá ľudí s podobnými problémami," hovorí psychológ Anton Heretik z Katedry psychológie Filozofickej fakulty UK v Bratislave.
Lepšia terapia ako diazepam
Zvyčajne máme tendenciu zľahčovať pocity úzkosti, obáv či vyčerpanosť. Ak sa však tohto stavu do dvoch týždňov nestrasieme, máme depresiu ako vyšitú. Navyše hrozí recidíva. "Symptómy odznejú, kedykoľvek sa však môžu vrátiť. Stačí aj malý podnet, konflikt doma či tlak v pracovnom prostredí. Rovnako, ako keď si zlomíte členok, noha už nikdy nebude najmä pri záťaži celkom v poriadku. Chybou však je, že mnohí negatívne myšlienky a pocity zľahčia a odborníka nenavštívia," vysvetľuje magister Heretik.
Maximálne idú k svojmu praktickému lekárovi a posťažujú sa na zlý spánok. Ten im predpíše diazepam alebo podobný liek, ktorý však depresiu nerieši. Podľa psychológa: "Boli prípady, že sa ľudia od podobných medikamentov stali závislými. Jedna 45-ročná pacientka si dokonca intenzívnym niekoľkoročným užívaním spôsobila ochorenie neurologického charakteru. Naši psychiatri sa delia na dva názorovo protichodné tábory. Jedni tvrdia, že lieky by mali predpisovať zásadne psychiatri, druhí v prípade ľahších antidepresív akceptujú aj praktických lekárov, aby sa reálna pomoc sprístupnila viacerým pacientom."
Od psychológa k psychiatrovi
Prvou stanicou by mal byť psychológ, ktorý pomáha odborne vedeným rozhovorom a terapiou. Ak zistí vážnejšie dôvody negatívneho postoja a má podozrenie na depresiu, posúva pacienta k psychiatrovi. Jedine ten má právo cielene predpisovať antidepresíva, prípadne, ak to situácia vyžaduje, hospitalizovať ho. V nemocnici sa v prvom rade vylúči prítomnosť nádoru alebo iný neurologický problém, alebo možnosť schizofrénie, maniodepresívnych stavov či iného duševného ochorenia. Hlboká depresia, keď človek hovorí o alternatíve siahnuť si na život, sa lieči terapiou a antidepresívami. Lieky vlastne upravujú biologickú rovnováhu. U depresívneho človeka totiž dochádza k fyziologickým zmenám v mozgu - k chybám v prenose dvoch dôležitých látok, serotínu a noradrenalínu. Do troch až štyroch týždňov by mal byť pacient stabilizovaný a schopný vrátiť sa domov.
Vyhľadali by ste psychológa alebo psychiatra?
Alena, úradníčka, 42 rokov: "Zatiaľ mi to nikdy nenapadlo. Všetky ťažké situácie som prebrala so sestrou alebo priateľkami a vždy sa našlo východisko. Jednoducho som pootvorila ventil, vypustila trochu pary a potom sa mi uľavilo."
Tomáš, manažér, 28 rokov: "Nemám osobnú skúsenosť. Môj priateľ mal však problém. Začalo sa to nenápadne, pociťoval únavu, odmietal akúkoľvek formu relaxu, napokon takmer prestal komunikovať. Zasiahlo ho to aj profesionálne, jeho práca si vyžadovala kontakt s klientom. Napokon sa po niekoľkých sedeniach u terapeuta ocitol u psychiatra a istý čas bol v nemocnici. Z depresie sa dostával takmer rok asi aj preto, že ju dlhšie podceňoval."
Peter, technik, 53 rokov: "Pred rokmi sme riešili s manželkou krízu a keď sa schyľovalo k rozvodu, navštívili sme manželskú poradňu. Dostali sme sa k mladej neskúsenej psychologičke a, pravdupovediac, bol som dosť znechutený spôsobom komunikácie i celkovým výsledkom sedenia. Bola veľmi neistá a s manželkou sme mali pocit, že radiť môžeme skôr my jej. Možno bola výnimkou, ale odvtedy nemám k tejto profesii veľkú dôveru."
Gita, novinárka, 47 rokov: "Tento problém detailne poznám. Môj otec sa vďaka depresii pokúsil viackrát o samovraždu, až sa mu to podarilo. Dávam preto úzkostlivo pozor na správanie všetkých svojich blízkych. Ani ja sama by som neváhala okamžite vyhľadať odborníka."
