Chrípku komplikujú zápaly
U detí i dospelých sa v súvislosti s nákazou objavujú často komplikácie. Najmä bronchitídy a zápaly prínosných dutín, stredného ucha a pľúc, ale i kardiálne zápaly a zápaly mozgových blán.
Chrípka sa prejavuje najmä vysokou horúčkou, bolesťami hlavy, hrdla, svalov i kĺbov, vyčerpanosťou organizmu, dráždivým kašľom, hromadnou tvorbou sekrétov v dýchacích cestách, prípadne zápalom očných spojiviek. Liečba si vyžaduje v prvom rade odpočinok (lekári preto neodporúčajú chodiť do práce či školy) a prísun dostatočného množstva tekutín a vitamínov.
Najväčšiemu riziku sú vystavení starší ľudia, pacienti so zníženou imunitou, s cukrovkou a kardiovaskulárnymi ochoreniami, deti a tehotné ženy.
Očkovanie nie je samozrejmosťou
Najúčinnejšou ochranou, ako to potvrdzujú aj skúsenosti zo zahraničia, je očkovanie proti chrípke. Aj štatistika zaočkovaných na Slovensku sa postupne zlepšuje. Kým v sezóne 1996/1997 využilo túto možnosť len 1,8 percenta populácie, v tej poslednej sa dalo zaočkovať 11,4 percenta.
Pre tých, ktorí podceňujú riziko nákazy, odporúčajú lekári antivirotiká, ktoré sú už v súčasnosti na trhu. Poisťovne však tieto lieky nehradia. Nie sú lacné, napríklad desať tabletiek tamiflu stojí 1280 korún.
Antivirotiká majú viacero predností - skracujú priebeh chrípky, znižujú intenzitu symptómov i riziko komplikácií a môžu slúžiť aj ako prevencia v prípade vyššieho výskytu chorých ľudí v okolí. "Je dôležité, aby už pri prvých príznakoch chrípky pacient navštívil lekára, ktorý posúdi, či antivirotiká treba nasadiť. Účinné sú len v prípade vírusového ochorenia, a podať ich treba do 36 hodín od počiatočných symptómov," hovorí Ivan Schréter, prednosta Kliniky infektológie Fakultnej nemocnice UPJŠ v Košiciach.
Celosvetový boj s pandémiou
Pandemický vírus chrípky síce zatiaľ nikto neidentifikoval, v prípade jeho výskytu však by bola vakcína dostupná najskôr po štyroch až šiestich mesiacoch. Na základe iniciatívy Svetovej zdravotníckej organizácie vznikol strategický plán riešenia výnimočného stavu, podľa ktorého v jednotlivých krajinách vytvárajú pracovné skupiny návody na riešenie pandemických situácií. Slovensko nie je výnimkou. (bes)
Vírus chrípky je výnimočne životaschopný
Vírus ako infekčný pôvodca nákazy je mikroorganizmus, ktorý žije v hostiteľskej bunke ako parazit a množením ju zničí. Vírusy chrípky často mutujú. Prenášajú sa vzduchom drobnými kvapôčkami, ktoré vznikajú pri kýchaní, smrkaní, kašľaní i pri bežnom rozhovore. Do ďalšieho organizmu sa vírus dostane nosom, ústami alebo očami a usadí sa na sliznici dýchacích ciest. Po napadnutí bunky jej odovzdá svoju dedičnú informáciu a bunka ju rozmnoží. Nové vírusové častice, ktoré napádajú zdravé bunky, sa už počas prvých hodín zdvojnásobia. Infikovaný človek je zdrojom nákazy pre ostatných už deň pred rozvinutím symptómov a ešte sedem dní potom.
