Ak zanikne časť srdcovej svaloviny a pri upchaní niektorej z koronárnych artérií sa nedostáva do srdca dostatok kyslíka, dochádza k infarktu. Najnebezpečnejší je infarkt ľavej komory, ktorá zabezpečuje rozvod krvi do celého tela. Pacient sa často musí podrobiť chirurgickému zákroku. Operácia však môže byť aj preventívnym opatrením, ak sa človek sťažuje na problémy s dýchaním a lekár zistí chorobné zmeny na srdci. Využívajú sa dva spôsoby. Pri angioplastike sa zavedie katéter s nafukovacím balónikom, pomocou ktorého sa postihnutý úsek artérie rozšíri. V prípade bajpasu sa zúžený úsek premostí umelou alebo zdravou tepnou, ktorá sa odoberie z inej časti tela. Tento zákrok nedávno absolvoval aj Vladimír Mečiar a nebol prvý ani posledný politik, čo ho musel podstúpiť.
Riziku infarktu sú vystavení obzvlášť ľudia s hypertenziou, vysokou hladinou cholesterolu v krvi a diabetici. Podľa kardiológa Jána Murína, primára 1. internej kliniky FN v Bratislave a prezidenta Slovenskej kardiologickej spoločnosti: "Diabetes značne urýchľuje 'starnutie', čím skracuje a komplikuje život postihnutých. Hovorí sa, že tepny päťdesiatnika diabetika majú reálne o desať rokov viac."
