Rovnako dobré ako embryonálne?
Tím Catherine Verfaillieovej z Minesotskej univerzity opísal pred piatimi rokmi v prestížnom britskom časopise Nature nový druh buniek, izolovaných z kostnej drene hlodavcov. Tieto "bezbolestne" získané bunky sa vraj dokážu premeniť na väčšinu tkanív v ľudskom tele. Povedané inak, teoreticky by mali mať rovnaké vlastnosti ako embryonálne kmeňové bunky, izolované z plodu vo veľmi skorom štádiu jeho vývoja. O embryonálnych bunkách sa už bezpečne vie, že sú veľmi perspektívnou, aj keď zatiaľ stále vzdialenou možnosťou liečby Parkinsonovej či Alzheimerovej choroby, prípadne nápravy osudových problémov s nefunkčnou pečeňou, srdcom, pankreasom.
Proti štúdiu lekárskeho využitia embryonálnych buniek sa zdvihla vlna protestov najmä zo strany tých, ktorí považujú lekárske využitie ľudského plodu za neetické. Objav Catherine Verfaillieovej, ktorá sa medzičasom premiestnila na Katolícku univerzitu v belgickom Leuwene, teda zdanlivo umožňoval etický problém obísť.
Lenže iba zdanlivo. Ako napísal časopis New Scientist, od publikácie senzačných článkov z roku 2002 sa nijakému vedeckému tímu nepodarilo výsledky z Minnesoty zopakovať. Ani s bunkami, ktoré dostali od Verfaillieovej do daru, a nepodarilo sa to dokonca ani v jej laboratóriu. Niet sa čo čudovať, že mnohí vedci už stihli na jej adresu vypustiť mnohé nelichotivé slová - veď jej články ich stáli roky strateného výskumu.
Nemilá pravda
Redaktori britského týždenníka New Scientist, ktorí začali pátrať po tom, ako sa nádejný výskum rozvíja ďalej, teraz zistili nemilú pravdu. Kmeňové bunky objavené Verfaillieovou síce majú mnohé dobré vlastnosti, určite však nie až také zázračné, aké avizovala sama autorka objavu. Embryonálnym sa jednoducho nevyrovnajú. Konštatovala to aj komisia, ktorá už záležitosť prešetrila. Jej členovia navyše zistili, že obrázky a charakteristika buniek z Nature pochádzajú z iného časopisu (Experimental Hematology), kde však išlo o obrázky iných buniek. Verfaillieová "omyl" vysvetlila nechcenou výmenou fotografií, čo však dosť pripomína výhovorky, ktoré v prvých fázach svojho sfalšovaného výskumu embryonálnych kmeňových buniek skúšal juhokórejský genetik Wo Suk Hwang.
Verfaillieovej prípad ukazuje, aké nesprávne by bolo odrezať si pri základnom vedeckom výskume možnosť kráčať po mnohých cestách. Jej výskum bol totiž jedným zo závažných argumentov, ktorými sa mal podporiť zákaz skúmania embryonálnych buniek: veď načo ničiť embryá, keď to isté môžeme dosiahnuť odobratím už dospelých buniek z kostnej drene, ktoré nebudú nikomu chýbať, pretože sa vedia obnovovať. Všetko je však oveľa zložitejšie.
