Stavy duševnej demencie kedysi ľudia automaticky prilepili ako logo k starobe. Dnes vieme vyšpecifikovať prípady Alzheimerovej choroby, ktorá má základ vo fyziologických zmenách mozgu. Štatistika je neúprosná, keď uvádza asi jedenásť miliónov takýchto pacientov na svete. A odborníci ešte viac, keď tvrdia, že vďaka modernej medicíne, ktorá predlžuje vek človeka, sa ich počet bude rapídne zvyšovať. Účinný liek však zatiaľ k dispozícii nemáme.
Ako Alenka v krajine zázrakov
Páchateľ je však už známy. Neuróny, respektíve ich nedostatok v mozgovej kôre a najmä chýbajúca látka acetylcholín, spôsobuje zhoršovanie pamäti. Dôsledkom je pomalé, no nenávratné odumieranie nervových buniek mozgu a ich vzájomného prepojenia. "Človek postupne zabúda, až choroba zasiahne všetky zložky osobnosti," hovorí primárka psychiatrického oddelenia Nemocnice Podunajské Biskupice v Bratislave Izabela Mátéffy. "Choroba sa väčšinou začína problémami s orientáciou a slovnou zásobou. Človek s touto diagnózou nedokáže použiť správne výrazy a napokon vety strácajú úplne zmysel. V neskorších štádiách môže pacient onemieť alebo vydávať len nezrozumiteľné zvuky. Je to však individuálne, záleží na tom, ktoré miesta v mozgu choroba najviac zasiahne. Napokon však môže poškodiť celú mozgovú kôru."
Choroba najprv likviduje krátkodobú pamäť, takže človek si nespomenie, čo robil pred piatimi minútami. Neskôr stráca svoje intelektové a rozumové schopnosti vrátane dlhodobej pamäti a nevie sa zorientovať, kto vlastne je, odkiaľ prišiel, nepoznáva ani svojich najbližších. Pocity úzkosti až strachu často prerastú do ťažkej depresie. Niektorí pacienti trpia bludmi, podozrievajú príbuzných, že im kradnú dôchodok, nedajú im najesť, alebo že ich chcú pripraviť o byt. Iní majú zase zrakové či sluchové halucinácie. Vidia v domácom prostredí cudzích ľudí, počujú rôzne zvuky, šum, výnimočne hudbu.
Keď lieči láskavosť a trpezlivosť
Pre ľudí s Alzheimerovou chorobou je dôležitá trpezlivá komunikácia. Veľmi citlivo reagujú na zvýšený hlas či podráždenosť a ak na nich niekto pravidelne kričí, stav sa im zhoršuje. Preto s nimi treba hovoriť pokojným, láskavým tónom. Aj keď celkom nedešifrujú situáciu, cítia blízkosť človeka, ktorý im chce pomôcť. Či už zdravotnícky personál, alebo rodinu.
"Dcéra jednej našej pacientky to asi charakterizovala najvýstižnejšie - je to ako zomrieť zaživa. Práve ona však patrí k príkladne sa správajúcim príbuzným. Mamičke sa venuje skutočne s veľkou trpezlivosťou a vďaka tomu je pacientka stále schopná chodiť aj na prechádzky a aspoň v základe reagovať na podnety z okolia," poznamenala doktorka Mátéffy.
Človeka s touto diagnózou treba neustále usmerňovať, aby zvládal bežné úkony. Nie je správne izolovať ho, psychika potom odchádza rýchlejšie; je naopak nevyhnutné brať ho medzi ľudí, do prírody, na rodinné posedenia. Podľa primárky psychiatrického oddelenia: "Od začiatku sa okrem pacienta venujeme aj členom rodiny. Snažíme sa ich vzdelávať, aby dokázali svojím prístupom čo najviac predĺžiť fázu, keď je alzheimerik ešte mobilný a funguje mu aspoň dlhodobá pamäť, takže si v istých momentoch uvedomuje svoju náležitosť ku konkrétnej rodine."
Trpí celá rodina
Pre príbuzných je však veľmi ťažké sledovať, ako otec či manželka strácajú životnú silu. A zvádzať denne boj pri hygiene, jedle či iných činnostiach je zase veľmi vyčerpávajúce. Často to musia zvládať životní partneri, ktorí sami mávajú zdravotné problémy a nie sú už najmladší. Reálne im preto hrozí depresia. A keď chorého umiestnia do ústavu, majú zase výčitky a chronickým stresom si ohrozujú imunitu organizmu. Najskôr im však na podobné zariadenie, ktoré nie je lacné, chýbajú finančné prostriedky, a tak sa s Alzheimerovou chorobou trápia spolu s blízkym.
Príčiny, diagnostika a prevencia
Ako prvý opísal zmeny v mozgu a chorobu charakterizoval nemecký lekár Alois Alzheimer v roku 1906. Jeho pacientkou bola 55-ročná žena, ktorá štyri roky trpela chorobnou žiarlivosťou, paranoidnými predstavami, sluchovými halucináciami a napokon úplnou demenciou.
Stratu rozumových schopností a pamäti vedci nevedia presne definovať. Môžu ju však zapríčiniť genetické faktory, toxíny zo životného prostredia, pomaly účinkujúce vírusy; odborníci zvažujú i možnosť predchádzajúceho poškodenia mozgu po páde alebo údere do hlavy. Diagnostikuje sa vďaka fyzikálnym vyšetreniam a celkovej anamnéze správania pacienta a jeho schopností zvládať hygienu, nakupovanie, varenie, jedenie, obliekanie, chôdzu, telefonovanie i komunikáciu s okolím. Lekári testujú tiež jeho pamäť, pozornosť, reč a úsudok.
Podľa najnovších poznatkov sa bude dať pravdepodobne táto choroba predpovedať roky predtým, ako sa prejavia prvé príznaky. Tým zázrakom by mal byť špeciálny počítačový program, ktorý preverí metabolickú aktivitu mozgu.
Znížiť riziko choroby si podľa odborníkov môžeme celoživotným precvičovaním mozgu. Či už štúdiom jazykov, aktívnou prácou s počítačovými programami, lúštením krížoviek a častým čítaním odbornej literatúry či beletrie. Základom prevencie je bohatý duševný život a aktivita aj vo vyššom veku. A nevyhnutnosť vzdať sa cigarety. Fajčiari sa totiž vystavujú 2,3-krát vyššiemu riziku Alzheimerovej choroby.
;)
