Alzheimerova choroba je nevyliečiteľná. Pacienti dostávajú lieky, ktoré nedokážu odstrániť príčiny, ale zvyšujú hladinu acetylcholínu, ktorého prítomnosť zodpovedá za stav pamäte. Len zmierňujú príznaky. Asi dvadsať percent pacientov na farmakologickú liečbu vôbec nereaguje. Lieky sú podľa doktorky Mátéffy však len súbojom s časom, choroba napokon preváži. Stav sa teda nedá zvrátiť, len na istý čas zastaviť a spomaliť priebeh choroby. V posledných štádiách zabudne človek aj chodiť a stane sa z neho ležiaci pacient s jeho typickými problémami - preležaninami, oslabeným imunitným systémom a zvýšenou možnosťou nákazy, najmä zápalu pľúc, ktorý býva v tomto prípade smrteľný. Niekomu zase zlyhá srdcovocievny systém, ľadviny alebo pečeň. Doba choroby je individuálna, zvyčajne sa pohybuje v rozpätí štyroch až dvanástich rokov, ale niekedy žijú pacienti aj viac ako dvadsať rokov.
Poznáme dve formy Alzheimerovej choroby. Častejšie postihuje vyššie vekové kategórie, ale sú, žiaľ, tragické prípady ľudí krátko po 45. roku života. Keďže ide ešte o produktívny vek, spoločnosť veľmi ťažko akceptuje túto nelogickú kombináciu relatívne mladého človeka a začínajúcej sa demencie, okolie reaguje na chorého zmätene. A ešte jeden zaujímavý fakt - táto choroba je častejšie problémom ženskej populácie.
