Tohtoročná sezóna sa začala veľmi skoro. Slnečné počasie vyhnalo davy turistov do prírody, ale zobudilo aj faunu. "Apríl a máj sú mesiacmi zvýšenej aktivity kliešťov," vysvetľuje Jarmila Vančová z odboru epidemiológie Úradu verejného zdravia v Bratislave. "Ťažko odhadnúť, či bude tentoraz viac prípadov kliešťovej encefalitídy, pretože infikované sú len necelé dve percentá tohto parazita. Ročne sa vyskytuje v priemere asi 70 prípadov. V roku 2005 sme zaznamenali 50 pacientov a v uplynulom o niečo viac, až 91 prípadov."
Podľa doktorky Vančovej medzi najrizikovejšie oblasti patria Karpaty v Západoslovenskom kraji, prostredie Tríbeča, Vtáčnika a Považského Inovca, lesy Považskobystrického okresu vôbec a okolie Rožňavy.
Pozor na zvieratá
Zdrojom nákazy sú všetky vývojové štádiá kliešťa, či už larvy, nymfy alebo dospelé jedince. Pre človeka sú nebezpečné najmä nymfy a samičky, ktoré sú väčšie ako samce. Ich bruško sa pri cicaní môže zväčšiť až dvestonásobne. Nepadajú zo stromov, ako sa ľudia mylne domnievajú, ale striehnu na obeť v tráve a na prízemných rastlinách. Prichytia sa o telo alebo odev a hľadajú na tele teplé a citlivé miesta: v podkolení, medzi stehnami, na slabinách, pod pazuchami či pod prsiami a za ušami.
Vírus, čo prenášajú kliešte, prežíva v tele hlodavcov, ale aj zajacov, líšiek, psov, mačiek, kôz a hovädzieho dobytka. Okrem turistov, športovcov, lesných robotníkov, sezónnych zberačov plodov a chatárov sú ohrození aj chovatelia zvierat.
Kliešťová encefalitída
Kliešťová encefalitída ako akútne horúčkovité ochorenie postihuje centrálny nervový systém. Po uplynutí inkubačnej lehoty najneskôr do 28 dní od prisatia kliešťa má v prvej fáze príznaky podobné chrípke: horúčka, problémy s trávením, bolesti hlavy, kĺbov, chrbta a končatín. Po odznení problémov a po nesprávnej diagnóze a liečbe začne vírus v centrálnej nervovej sústave poškodzovať nervové bunky. Táto fáza je charakterizovaná silnými bolesťami hlavy, vysokými teplotami, vracaním, tuhnutím krku a poruchami vedomia. Výsledkom je zápal mozgových blán, ku ktorému sa v ťažších prípadoch pridá aj zápal mozgu, prípadne je postihnutá aj miecha, čo môže mať za následok obrnu hornej končatiny. Pri včasnej diagnóze trvá liečba dva až tri týždne, ale niektorí pacienti trpia bolesťami hlavy, poruchami spánku, depresiami alebo zníženou schopnosťou sústrediť sa po celý život.
"Na našej klinike neregistrujeme zvýšený počet prípadov, ročne máme asi jedného až troch pacientov," hovorí Vladimír Rolný, primár kliniky infektológie a geografickej medicíny Fakultnej nemocnice na bratislavských Kramároch.
Vakcínu si pacient hradí sám
Pri pobyte v prírode sa treba chrániť vhodným odevom a repelentnými prípravkami, najlepšie však preventívnym očkovaním. K dispozícii je niekoľko druhov vakcín proti encefalitíde, prípadne tularémii, ostatné druhy kliešťovej nákazy však zatiaľ takto ošetrené nie sú.
Tri dávky očkovacej látky proti encefalitíde, ktoré stoja asi 1200 korún, sa aplikujú do svalu. Prvé dve v priebehu mesiaca, tretia po šiestich mesiacoch, preto je ideálne začať s očkovaním už v zime. Vakcína, ktorú si pacient musí hradiť sám, ho chráni počas troch rokov, potom sa treba preočkovať. K dispozícii je aj očkovacia látka pre deti, ktorá obsahuje polovičné množstvo inaktivovaných vírusov a pohybuje sa približne v rovnakých cenových reláciach.
Ako odstránime kliešťaExistujú rôzne názory na spôsob, ako kliešťa vybrať. Konfrontácia názorov je pravdepodobne zapríčinená faktom, že každý z nich už niekedy zlyhal. V každom prípade sa neodporúča hrať sa na odborníkov a problém podceňovať. Ak sme urobili všetko potrebné, kliešťa sme pomocou pinzety alebo kúskom obrúska vytiahli a miesto vydezinfikovali, treba postihnutého ešte istý čas sledovať. Možnosť nákazy sa zvyšuje, ak sa kliešťa pokúšame vytlačiť a pritom ho rozpučíme alebo naň nakvapkáme olej v snahe udusiť ho. Práve vtedy môže do rany vypustiť viac sekrétu.
Podľa chirurga Františka Špačka z Bratislavy: "V zásade treba kliešťa odstrániť celého. V poslednom čase sa preferuje forma vytiahnutia kliešťa, ja však uprednostňujem krútivý pohyb. Každý spôsob je dobrý, či už proti alebo v smere hodinových ručičiek. Treba citlivo zvážiť konkrétny prípad a s parazitom manipulovať podľa situácie. Zásada je nestláčať bruško, aby sa obsah nedostal do rany. Preto sa radšej treba vyhnúť pinzete a použiť skôr vatičku. Ak máme pocit, že sme hlavičku nevytiahli, lepšie je navštíviť chirurgickú ambulanciu, kde ju lekár pomerne ľahko, v prípade potreby aj pri lokálnej anestézii, odstráni. Ide totiž len o povrchovú časť kože, kliešť sa hlbšie nedostane. Aj keď sme presvedčení, že sme ho zlikvidovali celého, mali by sme sledovať nejaký čas okolie rany. Podozrivé je napríklad fialovo sfarbené svrbiace miesto, ktoré signalizuje boreliózu. Podceňovať by sa nemali ani nevysvetliteľné teploty alebo bolesti v kĺboch krátko po udalosti."
Ďalšie choroby z infikovaného kliešťa
Lymská borelióza:
Po infikovaní sa v mieste prisatia kliešťa zvyčajne objaví zväčšujúca sa škvrna, človek môže mať horúčku, trasenie a bolesti svalov. Neskôr spôsobuje infekcia
rôzne prejavy postihnutia nervového, kĺbového a kardiovaskulárneho systému (bolesti hlavy, chrbta a končatín, stuhnutie šije, poruchy hybnosti, obrnu lícneho nervu) a v chronickom štádiu postihuje kĺby, kožu i nervový systém. Liečbu antibiotikami preto treba začať čo najskôr. Borelióza okrem ľudí často postihuje aj zvieratá, najmä psy. Zvieratko môže mať horúčku, odmieta potravu a pohyb a často kríva.
Babezióza:
Pred päťdesiatimi rokmi bola rozšírená pri dobytku, dnes je to ochorenie najmä malých domácich zvierat, zriedkavo aj človeka. Babézie uvoľnené z krviniek infikovaného zvieraťa, nazývané trofozoity, napádajú červené krvinky hostiteľa. Typické príznaky sú horúčka, slabosť, žltkasto sfarbené sliznice a červený moč. Pri chronickom ochorení psík rapídne chudne, má krvavé hnačky a zápaly ústnej dutiny. Choroba sa lieči antibiotikami a podávaním vitamínu B a železa.
Tularémia:
Jej zdrojom sú zajace, ondatry a hraboše, prenášačmi okrem kliešťov môžu byť aj komáre, vši a muchy. K nákaze dochádza aj pri manipulácii s chorým zvieraťom alebo konzumácii nedostatočne tepelne upraveného kontaminovaného mäsa. Vstupnou bránou sú dýchacie orgány a tráviaci systém, ale aj sliznica očí a drobné poranenia na koži. Chovatelia hospodárskych zvierat, poľovníci či mäsiari by preto mali dodržiavať prísnu hygienu a používať ochranné prostriedky. Pri zvieratách sa prejavuje slabosťou horúčkou, zvýšenou frekvenciou dýchania, zväčšenými lymfatickými uzlinami a slezinou a často sa končí uhynutím. U človeka môže baktéria napadnúť lymfatické uzliny, pečeň či slezinu alebo spôsobiť zápal pľúc. Je to ťažké ochorenie, ktoré asi u polovici prípadov spôsobí smrť. Je možné sa proti nemu očkovať.
