Až 300 miliónov ľudí bojuje s touto alergiou, 180-tisíc každý rok zomrie. Aj na Slovensku sa štatistika dramaticky zvyšuje.
Astma postihuje viac ako desať percent detí a okolo päť percent dospelej populácie. Zatiaľ čo v roku 2001 slovenskí alergiológovia evidovali 47 854 astmatikov, v minulom roku ich bolo
95 957. V skutočnosti ich počet odborníci odhadujú až na dvojnásobok. Mnohí pacienti totiž o svojej chorobe nevedia, pretože podceňujú problémy s dýchaním alebo chronický kašeľ.
Celoživotné ochorenie
Astma je odpoveďou oslabeného organizmu najmä na vonkajšie negatívne vplyvy. "Je to chronické zápalové ochorenie dýchacích ciest, pri ktorom sú priedušky a priedušničky zúžené a upchané hlienom, čím sa obmedzuje prietok vzduchu dýchacími cestami. Je to ako každá alergia celoživotné ochorenie," vysvetľuje Ladislav Chovan, profesor Kliniky pneumológie a ftizeológie Fakultnej nemocnice v bratislavskom Ružinove.
Priebeh choroby sa mení počas dňa i podľa ročných období. Pacient má pocit nedostatku vzduchu, dýchavicou trpí hlavne v noci a nad ránom, po námahe, ale aj v pokoji. K ďalším príznakom patrí kašeľ, tlak na hrudi, chrčanie a pískanie na prieduškách, zrýchlené dýchanie, potenie, prípadne modravá farba kože.
Postihuje takmer všetky vekové kategórie, ale v detskej populácii sú náchylnejší na astmu viac chlapci ako dievčatá, v dospelej dominujú v štatistikách skôr ženy.
Rizikové faktory
K najčastejším faktorom spúšťajúcim astmu patria vírusové a bakteriálne infekcie. Osobitnú úlohu zohrávajú alergény. Z vnútorných sú to najčastejšie roztoče vyskytujúce sa v postelnej bielizni, kde sa živia olúpanou ľudskou kožou.
K vonkajším alergénom radíme pele stromov, tráv a burín. V sezóne kvitnutia môžu spôsobiť komplikácie od suchého dráždivého kašľa až po nočnú dýchavicu.
Pre človeka, ktorý má na astmu predispozície, je nebezpečné prostredie vykurované drevom, plynom alebo uhlím, používanie glejov, niektorých náterov, lepeniek, penových inštalačných materiálov a takých, z ktorých uniká formaldehyd.
Stav astmatika zhoršuje zvýšený výskyt alergénov, infekcie dýchacích ciest, fyzická námaha, zmeny počasia, niektoré potraviny, fajčenie, extrémny emočný stres a dezinfekčné prostriedky a parfémy.
Moderné podoby liečby
Pri typických príznakoch sa diagnóza potvrdí funkčným vyšetrením pľúc a laboratórnym nálezom. V minulosti bola pre pacientov hrozbou, dnes sú však už ťažké astmatické záchvaty s následnou hospitalizáciou zriedkavé.
Pred tridsiatimi rokmi sa za hlavnú príčinu tohto ochorenia považovala chorobná funkcia hladkého svalstva priedušiek. Dnes už vieme, že ide o alergický zápal dýchacích ciest, ktoré súčasná medicína rieši kombinovanou liečbou. Najmodernejšie lieky okrem likvidácie zápalu rozširujú zároveň priedušky, čím sa pacientovi lepšie dýcha. Podľa Luděka Hochmutha z Internej kliniky Fakultnej nemocnice v Banskej Bystrici: "Tradičná liečba sa spoliehala najmä na krátkodobé uvoľnenie dýchacích ciest inhalovaním, neodstránila však hlavný problém. Zápal sa tak mohol zhoršovať aj pri potlačení akútnych problémov. Užitie lieku preto bolo iba vrcholcom ľadovca, jeho základ zostával."
Napriek progresívnym spôsobom liečby je jej nevyhnutnou súčasťou pravidelná komunikácia s ošetrujúcim lekárom, ktorý sleduje priebeh ochorenia. Užitočnou pomôckou pre astmatika je doma vydychomer na monitorovanie pľúcnych funkcií.
Ovzdušie môže obsahovať
Prach - čiastočky prenikajú hlboko do dýchacích ciest, ukladajú sa v pľúcach a výsledkom mechanického dráždenia môžu byť začervenané očné spojivky a problémy so sliznicou, niektoré prachové častice môžu obsahovať aj toxické chemikálie a kovy.
Oxidy dusíka (NO, NO2) - pôsobia dráždivo na oči a horné dýchacie cesty, narúšajú normálnu funkciu pľúc a môžu vyvolať aj ich edém, zhoršujú prenos kyslíka do tkanív i choroby srdca, znižujú obranyschopnosť organizmu.
Oxid siričitý (SO2) - zhoršuje choroby dýchacieho aparátu i srdcovo-cievneho systému, dráždi pľúca, oči a pokožku.
Ozón (O3) - ako zložka fotochemického smogu, vyskytujúca sa najmä v lete, pri vyššej koncentrácii dráždi oči a pľúca, znižuje fyzický výkon a odolnosť organizmu voči bakteriálnym infekciám.
Oxid uhoľnatý (CO) - reaguje s hemoglobínom, takže krvné farbivo stráca schopnosť prenášať kyslík, spôsobuje bolesti hlavy a nutkanie na vracanie, vyššia koncentrácia môže byť pri dvojhodinovom vdychovaní smrteľná.
