Najčastejšie sa topia chlapci a mladí muži vo veku od 12 do 20 rokov. Plávajú priďaleko, skáču do neznámeho vodného prostredia alebo sa bez predošlého výcviku dlho potápajú. Asi tretina z nich sú plavci. Pri resuscitácii sa treba sústrediť na masáž srdca a umelé dýchanie.
Napriek ich neskúsenosti a veľkému temperamentu majú záchranári len zriedkavo prácu s topiacimi sa malými deťmi. Pri bazénoch i prírodných kúpaliskách si ich rodičia dokážu ustrážiť.
"Najväčším problémom sú mladí ľudia hlavne mužského pohlavia," hovorí Mariana Šterbová zo stanice Záchrannej zdravotníckej služby na Hraničnej ulici v Bratislave. "Často si trúfajú aj na dlhé trate a chcú doplávať na vzdialený ostrovček v strede jazera neraz bez sprievodu skúsenejšieho plavca. Alebo skáču hlavičky v blízkosti členitého terénu, kde sa pod hladinou môžu vyskytovať skaly," dodáva. "Chybu robia tiež páni v rokoch, keď sa odhodlajú na skok do vody namiesto opatrného vstupu, ich srdce zafibriluje a lekár po neúspešnom oživovaní môže už len konštatovať infarkt." Častejšie výjazdy robí záchranná služba k voľným vodným plochám a jazerám, na kúpaliskách pri bazénoch nedochádza k nehodám tak často, najmä vďaka prítomnosti plavčíkov. V letnej sezóne štartujú k pritopenému, ako túto kategóriu pacientov záchranári volajú, v priemere raz týždenne.
Zlyhá mozog, potom srdce
Pri dýchaní, čiže normálnom ventilačnom programe dochádza v pľúcach k výmene plynov. Vzduch s obsahom kyslíka sa dostane až do pľúcnych alveol čiže mechúrikov. V cievach umiestnených v blízkosti sa zase hromadí kysličník uhličitý, ktorý sa vďaka tlaku vymení s kyslíkom. Ten sa cez kapiláry dostane až k bunkám, ktoré ho potrebujú pre svoj život.
Pri topení dochádza k patologickým zmenám, ktoré fungujúci systém rozvrátia. Prívod vzduch sa zastaví a organizmu začne dochádzať kyslík. Pre bunky to znamená likvidáciu, ktorá postupne ovplyvňuje funkčnosť životne dôležitých orgánov.
Najcitlivejší je mozog, ktorý na nedostatok kyslíka i glukózy reaguje veľmi rýchlo. Už po štyroch minútach začína masívna deštrukcia mozgových buniek, počas ktorých sa môžu nenávratne poškodiť niektoré z centier. Keďže mozog dáva povely prostredníctvom periférneho systému celému organizmu, pri nedostatočnom zásobení okysličenou krvou sa komplikuje aj činnosť ďalších orgánov. V prvom rade je to srdce, kde môže dôjsť k arytmii, prípadne k zástave.
Pri zlom zásobovaní mozgu kyslíkom hrozí postihnutým aj opuch mozgu. Ide o rozsiahly pretlak v mozgovej dutine na všetky štruktúry, ktorý môže mať za následok trvalé následky na centrálnej nervovej sústave.
Ak sa voda dostane do pľúc, presiakne cez steny ciev, ktoré ich vyživujú, do ich vnútra. Ich objem sa zväčší a vodu do seba nasajú červené krvinky, ktoré neúmerne narastú a napokon sa pod neprimeraným tlakom rozpadnú. Tým zaniká cesta, ktorou sa kyslík transportuje k bunkám, pretože ho na seba viaže práve krvinkové farbivo hemoglobín. Situácia topiaceho sa alebo človeka bezprostredne po udalosti sa tým komplikuje.
Oživovať treba začať okamžite
Prvú pomoc treba topiacemu poskytnúť bezprostredne. "Najdôležitejšie je začať čo najskôr s resuscitáciou, čiže s oživovaním," zdôrazňuje doktorka Šterbová. "Pacienta zbytočne neprevraciame a nevšímame si vodu v žalúdku, ako to vidíme vo filmoch. Tú mu už spolu so zvratkami odsaje lekár. Sústredíme sa na masáž srdca a umelé dýchanie až do príchodu záchrannej služby."
Ak má postihnutý vodu v pľúcach, lekár ho okamžite zaintubuje - za príchlopku medzi hornými a dolnými dýchacími cestami mu zavedie trubicu a pomocou prístroja mu vháňa čistý kyslík až do pľúcnych alveol. No ani po prevoze do nemocnice a počiatočnom úspechu nie je ešte vyhraté. Kríza môže nastať do 72 hodín. Rozsiahle poškodenie cievneho a nervového systému spôsobuje metabolické zmeny, výsledkom ktorého môže byť opuch pľúc a v konečnom dôsledku úmrtie. Tomuto stavu sa hovorí sekundárne utopenie.
Pozor na studenú vodu
Voda môže byť nebezpečná, aj keď sa nedostane do pľúc. Pri podchladení sa výrazne znižuje teplota telového jadra a ak klesne až na 30 stupňov celzia, spomaľuje sa krvný obeh, zhoršujú sa všetky funkcie a človek napokon upadá do bezvedomia. Čas, za aký k tomu dôjde, závisí od teploty vody, ovzdušia i podkožného tuku plavca. V každom prípade modré pery detí, ktoré odmietajú vyjsť z vody, neveštia nič dobré. Treba ich okamžite zobrať na deku a zabaliť do suchej osušky. Aj človeka, ktorý sa topil, radšej uložíme na podložku a zakryjeme mu nohy, aby sme neriskovali srdcovú arytmiu.
Suché a vlhké topenie
Chlapci si svoju fyzickú zdatnosť často testujú zadržiavaním dychu pod vodou a zanovito súťažia, kto dlhšie vydrží. Môžu si tým ohroziť svoje zdravie. Počas zadržania dychu čiže apnoickej pauzy sa zastaví pravidelný prívod kyslíka do mozgu, čím sa môže podráždiť dychové centrum. Po vynorení nad hladinu, funkcie sa obnovia, ale pri dlhšom zotrvaní pod vodou môže dôjsť k suchému topeniu, keď voda do organizmu ešte neprenikla. Príklopka medzi hornými a dolnými cestami je zatiaľ uzatvorená, ale narušený transfer kyslíka by už mohol spôsobiť poruchy činnosti mozgu. Práve vtedy sa však príklopka môže otvoriť, do pľúc začne prenikať voda a zásobovanie centrálneho nervového systému kyslíkom sa ešte viac komplikuje. Pri vlhkom topení už dochádza k poruchám či strate vedomia veľmi rýchlo.
Ako poskytnúť prvú pomoc
Po vytiahnutí topiaceho sa z vody je potrebné zabezpečiť, aby mu bilo srdce a aby dýchal. Pred začiatkom poskytovania umelého dýchanie treba spaviť záklon hlavy. Nepreháňame ho však, pretože pacient môže mať poškodenú krčnú chrbticu. Najlepšie, ak zaklonenú hlavu podoprie jeden záchranca oboma rukami namiesto fixačného goliera a druhý dáva umelé dýchanie. Kto sa obáva infekcie môže použiť rúško alebo gázu či iný riedky textilný materiál.
Podľa záchranárky Mariany Šterbovej: "Ľudia často zabúdajú skontrolovať stav ústnej dutiny. Problémom nemusí byť len zapadnutý jazyk, ale najmä pri plytšej vode aj piesok a bahno, ktoré vytvoria neprekonateľnú prekážku a resuscitácia je napriek námahe zbytočná alebo neplnohodnotná. Niekedy do vzdialenejších miest nehody príde lekárska pomoc až po pol hodine a vydržať resuscitovať nie je vôbec jednoduché. Laikom po 20 minútach intenzívnej aktivity sily rapídne ubúdajú."
Pri masáži srdca treba hrudník stlačiť až o 4 až 5 centimetrov v dolnej tretine hrudnej kosti. Pred časom sa dodržiaval pomer 15 ku 2, čiže po pätnástich stlačeniach hrudníka, ktorými sa robila masáž srdca, nasledovali dve vdýchnutia do úst. Dnes sa uplatňuje pomer 30 ku 2. "Každých päť rokov sa štandard prehodnocuje podľa počtu zachránených a spôsobu resuscitácie a nie je vylúčené, že frekvencia masáží a vdychov sa zase zmení," dopĺňa profesionálna záchranárka.
