Foto – Stromy – IKAR
Sekvojovce sú známe od roku 1850, keď ich objavil anglický botanik v pohorí Sierra Nevada v nadmorskej výške 1500 m. Nazývaný je tiež mamutím stromom, vo svojej domovine dorastá do výšky aj vyše100 metrov, v Európe do 50 metrov. Je to ihličnan s mohutným kmeňom a kužeľovitou korunou. Ihlice má šidlovité, skrutkovite usporiadané, v dolnej časti na konárik pritlačené, v hornej odstávajúce, 4 – 12 mm dlhé, pichľavé, modrozelenej farby.
Sekvojovec je jednodomá rastlina. Samčie kvety sa nachádzajú v malých žltých šištičkách v úžľabí výhonov, samičie sedia na konci výhonov v zelených, 10 mm dlhých vzpriamených šiškách.
Semenonosné šišky sú vajcovité, 4-7 cm dlhé, zelené, vzpriamené a po dozretí semien v druhom roku života červenohnedé, drevnaté, ovislé. Niekedy sa šiška otvára až na jar tretieho roka po opelení. Ihlice vymieňa tento strom s drevom červenej farby v šesťročných intervaloch. Jeho kôra je hrubá a škoricovohnedá mäkká borka sa odlupuje vo vláknach a pod sekvojovcom vždy svieti ostrov červenohnedej hrabanky.
Domovinou sekvojovca je Sierra Nevada v Kalifornii, kde rastie vo výške 1400 – 2600 m v klíme s bohatými zimnými snehovými zrážkami a letom takmer bez zrážok. Rastie väčšinou na hlbokých, výživných, vodou dobre zásobených pôdach. V Európe sa pestuje v parkoch a je málo odolný proti zime. V národných parkoch Sequoia a Yosemite sú stromy, ktorých vek určili na 2500 – 3000 rokov, niektoré literárne zdroje udávajú až 4600 rokov, čo sa dá ťažko predstaviť, pretože taký strom klíčil zo semienka niekedy v čase, keď Egypťania stavali pyramídy, a tiahlo mu už k druhému tisícročiu, keď založili Kartágo.
Sekvojovité lesy sa vyskytovali hojne v treťohorách aj v Európe a ako skameneliny hlavne z doby hnedouhoľnej sú dobre známe. Dnes sa pestuje v parkoch ako zvláštnosť. V Kalifornii bola jedna sekvoja nazývaná Otec lesa, ktorá merala vyše 140 m. Dnes už má hornú časť odlomenú. Kmene starých stromov majú priemer až 10-12 m.
ANASTÁZIA GINTEROVÁ
