látky z organizmu, vzniká riziko zvýšenej tvorby močových kameňov. Krv zhustne, zníži sa krvný tlak a zásobovanie buniek kyslíkom, na čo je obzvlášť citlivý mozog. Dostavia sa psychické dôsledky dehydratácie - zhoršené vnímanie, únava, podráždenie. Keď sa tvorí menej potu, telo sa nedostatočne ochladzuje a vzniká úpal. Poruchy vodnej bilancie vedú k celkovej slabosti, letargii, nevoľnosti, bolestiam hlavy, útlmu, v závažných prípadoch sa dostavia kŕče, bezvedomie, prípadne smrť.
Denne by mal človek vypiť aspoň 2 až 4 decilitre tekutín na 10 kilogramov hmotnosti. To znamená, že osoba s hmotnosťou sedemdesiat kíl by mal vypiť približne 1,4 až 2,8 litra. Najlepšie je piť v menších dávkach a častejšie. Najvhodnejšia je pitná voda alebo balené pramenité vody, s mierou bylinné a ovocné čaje. Sladené nápoje treba obmedzovať pre nadbytok cukru, energie a kofeínu.
Zvlášť malé deti majú nedokonale vyvinutý mechanizmus pocitu smädu. Na konci teplého dňa bývajú podráždené, unavené, nepozorné, čo môže byť zapríčinené práve dehydratáciou. Nedostatok vody znižuje celkovú výkonnosť detí, podieľa sa na ich zníženej sústredenosti a v neskoršom veku môže spôsobovať aj problémy v škole. V letnom období sú pre dieťa tekutiny dôležitejšie než jedlo. Nie je vhodné nútiť dieťa počas horúcich letných dní jesť, treba mu však ponúkať tekutiny častejšie a v malých dávkach.
Starším ľuďom sa postupne znižuje až mizne pocit smädu, takže nepociťujú potrebu napiť sa. Niektorí dokonca vedome znižujú príjem tekutín, ak majú zdravotné problémy spojené s častejším močením, inkontinenciou a podobne. Preto im tiež treba tekutiny častejšie ponúkať, aj napriek ich odporu a tvrdeniu, že "nie sú smädní". Obzvlášť nebezpečná situácia môže nastať, ak starý človek žije sám. Dehydratácia v tomto veku s následným zahustením krvi môže viesť až k trombózam, embóliám, k tvorbe močových kameňov, prípadne až k poruchám vedomia. (sita)
