tepla, chladu i náhlych zmien teploty. Predpokladom na dobrý výsledok otužovania je postupnosť, systematickosť, sústavnosť a používanie kontrastných metód.
Vhodne realizovaným otužovaním sa zvyšuje nielen odolnosť organizmu proti infenkčným chorobám a znižuje sa výskyt tzv. chorôb z nachladnutia, ale otužilý človek dokáže lepšie predchádzať aj veľkému počtu iných ochorení, ako je vredová choroba, neurózy, psychická labilita, ateroskleróza, vysoký krvný tlak a iné.
Otužovanie možno robiť vzduchom, vodou a slnkom. Pri otužovaní vzduchom sa uplatňujú predovšetkým nárazy chladného vzduchu na pokožku, ktoré svojou miestnou aj časovou premenlivosťou aktivujú obehový systém. Zároveň sa zvyšuje látková výmena, zlepšuje sa výkonnosť, tonizujúcim vplyvom pôsobí na centrálny nervový systém a pri prijateľne chladnom vzduchu má človek celkový pocit sviežosti. Vplyv je tým väčší, čím je vzduch chladnejší, čím dlhšie pôsobí a čím väčšia časť pokožky je odhalená. Najjednoduchšou formou je pobyt primerane oblečeného človeka v chladnom prostredí, hlavne na čerstvom vzduchu. Najprirodzenejšou formou otužovania organizmu sú prechádzky, turistika a všetky športy realizované v prírode, hlavne pri klimatických podmienkach s nižšími teplotami. V teplom ročnom období v ľahkom odeve alebo v plavkách, v zime tiež v spornejšom oblečení, pretože prívod tepla nám má zabezpečiť pohyb.
Náročnejšou, ale zároveň intenzívnejšou formou otužovania sú vzduchové kúpele, čiže zámerné pôsobenie chladného vzduchu na nahé telo vždy v pohybe.
Obdobný je aj mechanizmus pôsobenia a fyziologický účinok pri otužovaní vodou. Je však oveľa intenzívnejší, lebo chladná voda odoberá telu až tridsaťkrát viac tepla ako vzduch tej istej teploty. A ešte jedna dôležitá zásada - s otužovaním sa má začínať vždy v lete a dovolenka je preto dobrým časovým priestorom na to, aby sme do nášho režimu zakomponovali vhodné pohybové aktivity.
Autor: RNDr. Zlata Čabajová
