tedy, keby vedci našli spôsob, ako spomaliť alebo zastaviť stratu pamäti, spojenú s chorobami nervového systému.
Stratu čuchu spájali s touto chorobou aj iné štúdie; tentoraz však vedci prvý raz sledovali nepretržite päť rokov čuchové schopnosti zdravých ľudí a súčasne skúmali príznaky ich duševného úpadku.
Do štúdie zapojili 600 ľudí vo veku od 54 do 100 rokov, ktorí mali za úlohu rozlíšiť desiatku bežných pachov: cibuľu, citrón, škoricu, čierne korenie, čokoládu, ružu, banán, ananás, mydlo, riedidlo na farby, benzín a dym. Štvrtina ľudí správne určila všetky vône, alebo sa pomýlila iba raz. Polovica rozoznala deväť z 12 vôní. Posledná skupina určila osem a menej vôní.
Účastníkov každý rok 21-krát skúšali. Pri tretine sa objavili stredné problémy s pamäťou a myslením. Tí, ktorí urobili v úvodnom „voňavom“ teste najmenej štyri chyby, mali o polovicu vyššie riziko vzniku problémov než ľudia, ktorí neurobili viac než jednu chybu. Problémy s vôňami signalizujú tiež vyššie riziko, že zo stredne ťažkých pamäťových problémov vznikne Alzheimerova choroba. (čtk, ač)
